sentence
stringlengths
10
649
mmɔfra ntumi nsɔ aduro no sɛ sɛ wo wasini anaasɛ woawansini nnɔhwere atwam no a ɛsɛ sɛ wɔwɔ papu.
aduro no na amma sɛdeɛ ɛsi bɔ ban no anka akyi nsa aka ntɛnsifu kɛɛ esiane ntehyewa anaasɛ kosua a.
obi ho mpɛ anaphylaxis mmɔfra a wɔwɔ akuo no yɛhyɛ wɔn nkuran sɛ wɔnhwehwɛmu afutuo mfiri animdefoɔ hɔ na.
yɛtu wɔn fo sɛ wɔnsɔ aduro no wɔ ayaresabea wɔ yareɛ bi anaasɛ wɔda aduro so na ɛsɛe wɔn imun.
sistɛm no anaasɛ obi wɔ wɔn fie hɔ a wɔhia sɛ wɔde ne ho sie esiane sɛ wɔ nipadua no.
ɛko tia yareɛ no ahoɔde so akɔ fam yie wɔn ho mpɛ nneɛma a ɛwɔ aduro no mu no nanso.
sɛ wo ba no yɛ obi a ɔnya papu a ɛbɛyɛ hu esiane sɛ ɔwɔ apomuden ho haw anaasɛ ayerasa.
na sɛ wɔntmi nsɔ deɛ yɛde sɔ hwenem no a ɛsɛ sɛ wɔwɔ papu aduro no.
sɛ wonhyɛda nnim sɛ ɛsɛ sɛ wo ba no paneɛ no anaasɛ deɛ wɔde sɔ no yɛsrɛ hwɛ sukuu mu.
kuo a wɔwɔ wɔn a wɔadi sa mfeɛ no paneɛ no anaasɛ nɛɛse no anaasɛ gp wɔ wo sɛɛgyiri.
nsɛm ɛma awofoɔ ne ahwɛfoɔ 11 nnipa a wɔnyiniiɛ a wɔde aduro a wɔde sɔ hwenem.
no sɛ nhwɛsoɔ wɔn ɛnkɛyɛɛeɛ koraa no wɔakɔyɛ bone maro transplante wɔ bɛyɛ nnawɔtwe wɔ aduro no akyi.
papu aduro no wɔbɛtumi de ma berɛ a korɔ no ara a wɔde mmɔfra nnuro afoforɔ rema no.
ɛtɔ mmerɛ bi a wɔde deɛ ɛwɔ paneɛ mmom na ɛbɛ wɔ.
hwɛ wɛbsaet wɔ na wobɛhunu nneɛma a wɔde yɛɛ aduro otect your child against flu primary or preschool twi.indd.
aduro no a wɔde sɔ yɛ deɛ ɛbɛboa mmɔfra na ɛyɛ adwuma ntɛm so na sɛdeɛ yɛde ma no nyɛ.
ɛbɛbtumi aboa nso ate trɛ papu no bɛtumi atrɛ wɔ mpatam hɔ no so.
sɛ woannye nnuro no antum anaasɛ nnuro no porcine gelatine wom a papu aduro a wɔde wɔ sɛ paneɛ a.
ɛhe na mɛtumi anya ɛho nsɛm pii?
sɛ wowɔ ɔhaw bi a wone wapomuden nsrahwɛni praktise nɛɛse anaasɛ wo dɔkota nkasa.
covid ano yɛ den wɔ nnipa a wɔanyininyini ne nnipa a wɔwɔ yareɛ pɔtee bi.
esiane weinom nti nnipa a wɔadi bro mfeɛ ne akyi a wɔwɔ afie a wɔhwɛ nkorɔfoɔ a wɔanyininyini wom.
wɔn a wɔadi abosome ne akyi a wɔka klenikaa risk kuo ne apomuden ne nipayiedie adwumayɛfoɔ na wɔbɛwɔ awɔ.
berɛ a wɔde bɛwɔ spring paneɛ no wo nsa bɛtumi aka apɔintmɛnte wɔ oforisuo ne ayɛwohunumumɔ mu na ɛyɛ wɔn.
a ɛyɛ wɔn a ɛbɛka wɔn pa ara no na yɛbɛfrɛ wɔn kane.
yɛbɛto nsa afrɛ wo ama woabɛwɔ wo busta no wɔ abosome bɛyɛ ntam wɔ deɛ etwa toɔ no ntam.
nanso wo nsa bɛtumi aka no bɛyɛ ntɛm so bɛyɛ abosome mu.
sɛ woreyɛ adi mfeɛ wɔ oforisuo ne ayɛwohunumumɔ mu a ɛnsɛ sɛ wotwɛn kɔsi wawoda sɛ yɛfrɛ wo sɛ.
bɛwɔ wo paneɛ no a wobɛtumi akɔwɔ.
nnipa a wɔadi bro mfeɛ ne akyi a wɔwɔ afie a wɔhwɛ nkorɔfoɔ wɔanyininyini wom wɔn a wɔadi abosome.
ne akyi a wɔn imiiu sistɛm no ahoɔden wɔ fam no yɛbɛma wɔn coronavirus covid aduro no bi spring.
akwankyerɛ ɛma spring 2025 ntoabɔ covid imunasehyin dwumadie paneɛ bɛn na wɔde bɛwɔ wo?
yɛbɛma wo busta aduro a ɛyɛ pfizer anaasɛ moderna a wɔagye atom wɔ uk.
yɛayɛ saa nnuro yi mu nsesaeɛ wɔ deɛ edii kan baaeɛ no ho na ɛde covid foforɔ na asi nani.
saa aduro yi mu nsesaeɛ no bɔ ban yie na ɛbɔ ban kotia covidomicron a ɛwɔ hɔ nansa yi no.
adi sɛ aduro a wɔde dii dwuma wɔ nnawɔtwe a etwa toɔ wɔ ɔtum 2024 mu no yɛntumi mfa nni.
yɛsrɛ wɔ aduro a wɔde bɛma wo no ntɛm so ara wo nsa bɛka aduro a ɛyɛ wɔ berɛ pa.
hwan na ɔnntumi nwɔ spring aduro no nnipa kakraa bi na wɔnntumi mfa aduro no spring wei.
sɛ wodii kan wɔɔ deɛ edi kan no ɛne wo ho annye a ɛne wo dɔkota nsusu wei ho.
ɛho nsunsuansoɔ ɛho nsunsuansoɔ a ɛho nnyɛ nna te sɛ kane aduro no covid nnuro nyinaa ho nsunsuansoɔ yɛ pɛ.
deɛ ɛka ho yɛ nnuro a yɛde bɛdi dwuma wɔ spring wei mu a deɛ ɛka ho bi yɛ bɛte.
yeabɛte yea wɔ wo nsa wɔwɔɔ wɔ paneɛ no na wei yɛ kɛseɛ pa ara wɔ ɛda kɔsi nnafua.
wɔ paneɛ no akyi te brɛ nka tipaeɛ honam yea anaasɛ papu atenka ho nsɛnkyerɛnne wobɛtumi agye wahome na.
sɛ wofa aduro no ɛho nsunsuansoɔ no nni mmoro nnawɔtwe.
sɛ ɛho nsunsuansoɔ no reyɛ ayɛ kɛseɛ anaasɛ ɛha wo a wobɛtumi afrɛ nhs anaasɛ sɛ ɛyɛ tɛɛsefoon a.
wobɛtumi nso afa yellow card scheme no nso abɔ ɛho nsunsuansoɔ no ho amanneɛ.
yɛsrɛ hwɛ nkitahodie kwan a ɛwɔ krataa wei akyi no.
covid akwankyerɛ ɛma spring ntoabɔ ɛho nsunsuansoɔ a ɛyɛ hu nsɛm a ɛfa koma ayɛ kɛseɛ ho a yɛfrɛ no.
myocarditis anaasɛ pericarditis a wɔntaa mmɔ ho amanneɛ wɔ pfizer ne moderna covid paneɛwɔ akyi.
yɛahunu saa nsɛm yi wɔ mmarima a wɔnnyniiɛ pii mu ɛwɔ paneɛwɔ no nnafua pii akyi.
nnipa a ɛka wɔn no ho tɔ wɔn ntɛm wɔ ahomegyeɛ ne ayaresa kakra akyi.
ɛsɛ sɛ wokɔ pɛ ayaresa ntɛm so ara wɔ paneɛwɔ no akyi sɛ wote nka koko yea home a ɛnsisi.
so wote nka sɛ wohome ntɛntɛmkoma a ɛbɔ ntɛntɛm anaasɛ koma a ɛbɔ sɛ wodii kan wɔɔ bi no ɛne.
wo ho annye a yɛbɛtumi ama wo afutuo sɛ nnwɔ bio anaasɛ twentwɛn paneɛwɔ no so.
hwɛ krataa no akyi na wobɛhunu sɛdeɛ wobɛbɔ ɛho nsunsuansoɔ no ho amanneɛ.
sɛ ɛda a wobɛka wapɔintmɛnte no sɛ wonte apɔ deɛ na wobɛtumi ayɛ?
sɛ wonte apɔ a twɛn kɔsi sɛ wo bɛtɔ wo ansa na woawɔ wo paneɛ no.
sɛ woanya fiva na ɛbɛtumi asae afoforɔ a ɛnsɛ sɛ wokɔ wapɔintmɛment no sɛ wowɔ aduro no a wobɛtumi anya.
covid aduro no a wobɛwɔ no bɛtumi anya sɛ wonya covid yareɛ no bi a ɛbɛtumi aka wo kɛseɛ no.
ɛbɛdi nnafua pii ansa na wo nipadua no atumi anya ahoɔden afiri aduro no mu.
te sɛ nnuro nyinaa no aduro biara nni hɔ a ɛyɛ adwuma pɛpɛɛpɛ.
ebinom bɛtumi anya covid no mpo a wɔwɔ paneɛ no ananso yareɛ no ano ntumi nnyɛ kɛseɛ pii.
sɛ wonnya nwɔɔ wo mpaneɛ no nyinaa a sɛ wosɛ fata na wonwɔɔ aduro no bi pɛn anaasɛ woamfa deɛ.
sɛ wo imiiu sistɛm no wɔ fam a wo dɔkota no bɛka akyerɛ wo sɛ sɛ wɔ doosu a ɛtɔ.
so mmiɛnsa wɔ abosome mmiɛnsa akyi wɔ berɛ a wɔawɔ sprig paneɛ no.
ɛsɛ sɛ metwɛn wɔ me paneɛwɔ no akyi?
sɛ wo ho mpɛ biribi anaasɛ sɛ wowɔɔ bi no ɛne wo ho annye a wɔbɛka akyerɛ wo ama woatwɛn.
simma wɔ paneɛwɔ no akyi.
yɛsrɛ hwɛ sɛ wobɛka akyerɛ deɛ ɔwɔ paneɛ no.
covid akwankyerɛ ɛma spring ntoabɔ wobɛtumi abɔ ɛho nsunsuansoɔ no ho amanneɛ wɔ yellow card website anaasɛ berɛ a worefrɛ.
anɔpa nnɔn kɔsi annuwmmerɛ nnɔn dwoada kɔsi fiada anaasɛ dena twe a wobɛtwe yellow card.
ɛho nsɛm a ɛka ho wobɛtumi akan covid ho akwankyerɛ a edi soɔ yi na woahunu ho nsɛm pii kɔ.
nsɛm a ɛwɔ krataawa a ɛfa deɛ ɛsɛ sɛ wohwɛ kwan wɔ berɛ a woawɔ paneɛ no bi wɔ hɔ.
a wobɛtumi atwe bi anaasɛ akra bi.
kenkan biribi fa pfizer aduro ɛma mpanimfoɔ no ho mpanimfoɔ ne nnipa wɔnnyinii a wɔadi mfe ne akyi ɛma.
mmɔfra a wɔadi mfeɛ kɔsi ne mmɔfra a wɔadi abosome kɔsi mfeɛ mfeɛ ne moderna aduro.
ɛma mpanimfoɔ no wobɛhunu aduro no ho nsɛm pii a deɛ ɛka ho bi yɛ ɛho nsunsuansoɔ.
yɛbɛtumi ato nsa afrɛ wo ama woabɛwɔ wo busta wo gp no bɛma wo aduro no anaasɛ wobɛtumi atwe nhs.
anaasɛ wobɛtumi akɔ vaccinewalkin beaeɛ a ɔwɔ paneɛ a ɛbɛn wo.
sɛdeɛ wobɛbɔ wo ba ho ban afiri rsv ho akwan a ɛfa respiratory syncytial virus rsv aduro ɛma mmaa apemfoɔ.
mmaa apemfoɔ nsa bɛka aduro no bi a wɔnntua hwee berɛ a ɔnyem sɛdeɛ ɛbɛbɔ ne ba no ho ban.
berɛ bɛn na ɛsɛ sɛ me nsa aka aduro no?
ɛsɛ sɛ wo nsa ɛka wɔ nnawɔtwe wɔ wo antenetaa nsrahwɛ berɛ no mu.
saa wontee hwee saa berɛ yi a wo ne asoeɛ ɛhwɛ mmaa apemfoɔ matɛniti anaasɛ gp praktese nni nkitaho na.
wei bɛma woba wo ba no ahobanmmɔ mapa a deɛ ɛka ho bi yɛ sɛ wobɛwo no ntɛm mpo no.
wobɛtumi afa aduro no akyire wɔ nyinsɛn berɛ no mu nanso ɛntumi nnyɛ adwuma yie saa.
sɛ ɛntumi nnyɛ yie sɛ wobɛfa aduro no ntɛm a wo nsa bɛtumi aka kɔsi berɛ a wobɛwo abɔfra no.
wobɛtumi anya ɛkurobaabi a wɔwɔɔ hɔ paneɛ no bɛyɛ kɔɔ anaasɛ bɛhono da baako anaasɛ nna mmienue wɔ panneɛwɔ no.
wo ti bɛtumi apae wo anaas apɔso yea a bɛdi da anaasɛ nnafua .
mpanimfo mu no nɛɛvɔs sistɛm yareɛ ɛkɔfa mpommmrɛ ba yɛfrɛ no guillainbarré syndrome na amanneɛbɔ kyerɛ sɛ ntaa nsi koraa.
yareɛ a ɛtete saa tumi si wɔ yareɛ ahodoɔ ne nnuro ahodoɔ mu nanso sɛ yɛde biribi toto ho a.
ɛyɛ sɛ wowbɛwɔ aduro no sene sɛ wobɛnya rsv yareɛ no na ano ayɛ den.
yareɛ no ntaa nyɛ wɔn a wɔnyiniiɛ na adanseɛ biara nni hɔ a ɛkyerɛ sɛ rsv aduro no ma nya.
a mmaa apemfoɔ bɛtumi anya guillainbarré yareɛ no bi no yɛ kɛseɛ.
respiratory syncytial virus anaasɛ rsv yɛ yareɛ a ɛnyɛ nna a ɛbɛtumi akɔfa ahrawa mu yareɛ a yɛfrɛ no bronchiolitis.
mmɔfra nkumaa a wɔnya saa yareɛ wei no ɛyɛ den sɛ wɔbɛhome na wɔadidi.
wɔbɛtumi asosɔ weinom bebree so wɔ fie nanso mmɔfra bɛyɛ na wɔgye wɔn to ayaresabea wɔ england esiane bronchiolitis.
mmɔfra a wɔnya bronchiolitis a ano yɛ den no bɛhia ɔhwɛ a emu yɛ den na yɛreɛ no bɛtumi ayɛ.
rsv bɛtumi ayɛ den wɔ mmɔfra nkumaa mu wɔn a wɔn berɛ anso a wɔwoo wɔn ne wɔn a wɔn.
yareɛ no bɛtumi aka wɔn komahomeɛ anaasɛ imiiu sistɛm.