sentence
stringlengths 10
649
|
|---|
mmɔfra ntumi nsɔ aduro no sɛ sɛ wo wasini anaasɛ woawansini nnɔhwere atwam no a ɛsɛ sɛ wɔwɔ papu.
|
aduro no na amma sɛdeɛ ɛsi bɔ ban no anka akyi nsa aka ntɛnsifu kɛɛ esiane ntehyewa anaasɛ kosua a.
|
obi ho mpɛ anaphylaxis mmɔfra a wɔwɔ akuo no yɛhyɛ wɔn nkuran sɛ wɔnhwehwɛmu afutuo mfiri animdefoɔ hɔ na.
|
yɛtu wɔn fo sɛ wɔnsɔ aduro no wɔ ayaresabea wɔ yareɛ bi anaasɛ wɔda aduro so na ɛsɛe wɔn imun.
|
sistɛm no anaasɛ obi wɔ wɔn fie hɔ a wɔhia sɛ wɔde ne ho sie esiane sɛ wɔ nipadua no.
|
ɛko tia yareɛ no ahoɔde so akɔ fam yie wɔn ho mpɛ nneɛma a ɛwɔ aduro no mu no nanso.
|
sɛ wo ba no yɛ obi a ɔnya papu a ɛbɛyɛ hu esiane sɛ ɔwɔ apomuden ho haw anaasɛ ayerasa.
|
na sɛ wɔntmi nsɔ deɛ yɛde sɔ hwenem no a ɛsɛ sɛ wɔwɔ papu aduro no.
|
sɛ wonhyɛda nnim sɛ ɛsɛ sɛ wo ba no paneɛ no anaasɛ deɛ wɔde sɔ no yɛsrɛ hwɛ sukuu mu.
|
kuo a wɔwɔ wɔn a wɔadi sa mfeɛ no paneɛ no anaasɛ nɛɛse no anaasɛ gp wɔ wo sɛɛgyiri.
|
nsɛm ɛma awofoɔ ne ahwɛfoɔ 11 nnipa a wɔnyiniiɛ a wɔde aduro a wɔde sɔ hwenem.
|
no sɛ nhwɛsoɔ wɔn ɛnkɛyɛɛeɛ koraa no wɔakɔyɛ bone maro transplante wɔ bɛyɛ nnawɔtwe wɔ aduro no akyi.
|
papu aduro no wɔbɛtumi de ma berɛ a korɔ no ara a wɔde mmɔfra nnuro afoforɔ rema no.
|
ɛtɔ mmerɛ bi a wɔde deɛ ɛwɔ paneɛ mmom na ɛbɛ wɔ.
|
hwɛ wɛbsaet wɔ na wobɛhunu nneɛma a wɔde yɛɛ aduro otect your child against flu primary or preschool twi.indd.
|
aduro no a wɔde sɔ yɛ deɛ ɛbɛboa mmɔfra na ɛyɛ adwuma ntɛm so na sɛdeɛ yɛde ma no nyɛ.
|
ɛbɛbtumi aboa nso ate trɛ papu no bɛtumi atrɛ wɔ mpatam hɔ no so.
|
sɛ woannye nnuro no antum anaasɛ nnuro no porcine gelatine wom a papu aduro a wɔde wɔ sɛ paneɛ a.
|
ɛhe na mɛtumi anya ɛho nsɛm pii?
|
sɛ wowɔ ɔhaw bi a wone wapomuden nsrahwɛni praktise nɛɛse anaasɛ wo dɔkota nkasa.
|
covid ano yɛ den wɔ nnipa a wɔanyininyini ne nnipa a wɔwɔ yareɛ pɔtee bi.
|
esiane weinom nti nnipa a wɔadi bro mfeɛ ne akyi a wɔwɔ afie a wɔhwɛ nkorɔfoɔ a wɔanyininyini wom.
|
wɔn a wɔadi abosome ne akyi a wɔka klenikaa risk kuo ne apomuden ne nipayiedie adwumayɛfoɔ na wɔbɛwɔ awɔ.
|
berɛ a wɔde bɛwɔ spring paneɛ no wo nsa bɛtumi aka apɔintmɛnte wɔ oforisuo ne ayɛwohunumumɔ mu na ɛyɛ wɔn.
|
a ɛyɛ wɔn a ɛbɛka wɔn pa ara no na yɛbɛfrɛ wɔn kane.
|
yɛbɛto nsa afrɛ wo ama woabɛwɔ wo busta no wɔ abosome bɛyɛ ntam wɔ deɛ etwa toɔ no ntam.
|
nanso wo nsa bɛtumi aka no bɛyɛ ntɛm so bɛyɛ abosome mu.
|
sɛ woreyɛ adi mfeɛ wɔ oforisuo ne ayɛwohunumumɔ mu a ɛnsɛ sɛ wotwɛn kɔsi wawoda sɛ yɛfrɛ wo sɛ.
|
bɛwɔ wo paneɛ no a wobɛtumi akɔwɔ.
|
nnipa a wɔadi bro mfeɛ ne akyi a wɔwɔ afie a wɔhwɛ nkorɔfoɔ wɔanyininyini wom wɔn a wɔadi abosome.
|
ne akyi a wɔn imiiu sistɛm no ahoɔden wɔ fam no yɛbɛma wɔn coronavirus covid aduro no bi spring.
|
akwankyerɛ ɛma spring 2025 ntoabɔ covid imunasehyin dwumadie paneɛ bɛn na wɔde bɛwɔ wo?
|
yɛbɛma wo busta aduro a ɛyɛ pfizer anaasɛ moderna a wɔagye atom wɔ uk.
|
yɛayɛ saa nnuro yi mu nsesaeɛ wɔ deɛ edii kan baaeɛ no ho na ɛde covid foforɔ na asi nani.
|
saa aduro yi mu nsesaeɛ no bɔ ban yie na ɛbɔ ban kotia covidomicron a ɛwɔ hɔ nansa yi no.
|
adi sɛ aduro a wɔde dii dwuma wɔ nnawɔtwe a etwa toɔ wɔ ɔtum 2024 mu no yɛntumi mfa nni.
|
yɛsrɛ wɔ aduro a wɔde bɛma wo no ntɛm so ara wo nsa bɛka aduro a ɛyɛ wɔ berɛ pa.
|
hwan na ɔnntumi nwɔ spring aduro no nnipa kakraa bi na wɔnntumi mfa aduro no spring wei.
|
sɛ wodii kan wɔɔ deɛ edi kan no ɛne wo ho annye a ɛne wo dɔkota nsusu wei ho.
|
ɛho nsunsuansoɔ ɛho nsunsuansoɔ a ɛho nnyɛ nna te sɛ kane aduro no covid nnuro nyinaa ho nsunsuansoɔ yɛ pɛ.
|
deɛ ɛka ho yɛ nnuro a yɛde bɛdi dwuma wɔ spring wei mu a deɛ ɛka ho bi yɛ bɛte.
|
yeabɛte yea wɔ wo nsa wɔwɔɔ wɔ paneɛ no na wei yɛ kɛseɛ pa ara wɔ ɛda kɔsi nnafua.
|
wɔ paneɛ no akyi te brɛ nka tipaeɛ honam yea anaasɛ papu atenka ho nsɛnkyerɛnne wobɛtumi agye wahome na.
|
sɛ wofa aduro no ɛho nsunsuansoɔ no nni mmoro nnawɔtwe.
|
sɛ ɛho nsunsuansoɔ no reyɛ ayɛ kɛseɛ anaasɛ ɛha wo a wobɛtumi afrɛ nhs anaasɛ sɛ ɛyɛ tɛɛsefoon a.
|
wobɛtumi nso afa yellow card scheme no nso abɔ ɛho nsunsuansoɔ no ho amanneɛ.
|
yɛsrɛ hwɛ nkitahodie kwan a ɛwɔ krataa wei akyi no.
|
covid akwankyerɛ ɛma spring ntoabɔ ɛho nsunsuansoɔ a ɛyɛ hu nsɛm a ɛfa koma ayɛ kɛseɛ ho a yɛfrɛ no.
|
myocarditis anaasɛ pericarditis a wɔntaa mmɔ ho amanneɛ wɔ pfizer ne moderna covid paneɛwɔ akyi.
|
yɛahunu saa nsɛm yi wɔ mmarima a wɔnnyniiɛ pii mu ɛwɔ paneɛwɔ no nnafua pii akyi.
|
nnipa a ɛka wɔn no ho tɔ wɔn ntɛm wɔ ahomegyeɛ ne ayaresa kakra akyi.
|
ɛsɛ sɛ wokɔ pɛ ayaresa ntɛm so ara wɔ paneɛwɔ no akyi sɛ wote nka koko yea home a ɛnsisi.
|
so wote nka sɛ wohome ntɛntɛmkoma a ɛbɔ ntɛntɛm anaasɛ koma a ɛbɔ sɛ wodii kan wɔɔ bi no ɛne.
|
wo ho annye a yɛbɛtumi ama wo afutuo sɛ nnwɔ bio anaasɛ twentwɛn paneɛwɔ no so.
|
hwɛ krataa no akyi na wobɛhunu sɛdeɛ wobɛbɔ ɛho nsunsuansoɔ no ho amanneɛ.
|
sɛ ɛda a wobɛka wapɔintmɛnte no sɛ wonte apɔ deɛ na wobɛtumi ayɛ?
|
sɛ wonte apɔ a twɛn kɔsi sɛ wo bɛtɔ wo ansa na woawɔ wo paneɛ no.
|
sɛ woanya fiva na ɛbɛtumi asae afoforɔ a ɛnsɛ sɛ wokɔ wapɔintmɛment no sɛ wowɔ aduro no a wobɛtumi anya.
|
covid aduro no a wobɛwɔ no bɛtumi anya sɛ wonya covid yareɛ no bi a ɛbɛtumi aka wo kɛseɛ no.
|
ɛbɛdi nnafua pii ansa na wo nipadua no atumi anya ahoɔden afiri aduro no mu.
|
te sɛ nnuro nyinaa no aduro biara nni hɔ a ɛyɛ adwuma pɛpɛɛpɛ.
|
ebinom bɛtumi anya covid no mpo a wɔwɔ paneɛ no ananso yareɛ no ano ntumi nnyɛ kɛseɛ pii.
|
sɛ wonnya nwɔɔ wo mpaneɛ no nyinaa a sɛ wosɛ fata na wonwɔɔ aduro no bi pɛn anaasɛ woamfa deɛ.
|
sɛ wo imiiu sistɛm no wɔ fam a wo dɔkota no bɛka akyerɛ wo sɛ sɛ wɔ doosu a ɛtɔ.
|
so mmiɛnsa wɔ abosome mmiɛnsa akyi wɔ berɛ a wɔawɔ sprig paneɛ no.
|
ɛsɛ sɛ metwɛn wɔ me paneɛwɔ no akyi?
|
sɛ wo ho mpɛ biribi anaasɛ sɛ wowɔɔ bi no ɛne wo ho annye a wɔbɛka akyerɛ wo ama woatwɛn.
|
simma wɔ paneɛwɔ no akyi.
|
yɛsrɛ hwɛ sɛ wobɛka akyerɛ deɛ ɔwɔ paneɛ no.
|
covid akwankyerɛ ɛma spring ntoabɔ wobɛtumi abɔ ɛho nsunsuansoɔ no ho amanneɛ wɔ yellow card website anaasɛ berɛ a worefrɛ.
|
anɔpa nnɔn kɔsi annuwmmerɛ nnɔn dwoada kɔsi fiada anaasɛ dena twe a wobɛtwe yellow card.
|
ɛho nsɛm a ɛka ho wobɛtumi akan covid ho akwankyerɛ a edi soɔ yi na woahunu ho nsɛm pii kɔ.
|
nsɛm a ɛwɔ krataawa a ɛfa deɛ ɛsɛ sɛ wohwɛ kwan wɔ berɛ a woawɔ paneɛ no bi wɔ hɔ.
|
a wobɛtumi atwe bi anaasɛ akra bi.
|
kenkan biribi fa pfizer aduro ɛma mpanimfoɔ no ho mpanimfoɔ ne nnipa wɔnnyinii a wɔadi mfe ne akyi ɛma.
|
mmɔfra a wɔadi mfeɛ kɔsi ne mmɔfra a wɔadi abosome kɔsi mfeɛ mfeɛ ne moderna aduro.
|
ɛma mpanimfoɔ no wobɛhunu aduro no ho nsɛm pii a deɛ ɛka ho bi yɛ ɛho nsunsuansoɔ.
|
yɛbɛtumi ato nsa afrɛ wo ama woabɛwɔ wo busta wo gp no bɛma wo aduro no anaasɛ wobɛtumi atwe nhs.
|
anaasɛ wobɛtumi akɔ vaccinewalkin beaeɛ a ɔwɔ paneɛ a ɛbɛn wo.
|
sɛdeɛ wobɛbɔ wo ba ho ban afiri rsv ho akwan a ɛfa respiratory syncytial virus rsv aduro ɛma mmaa apemfoɔ.
|
mmaa apemfoɔ nsa bɛka aduro no bi a wɔnntua hwee berɛ a ɔnyem sɛdeɛ ɛbɛbɔ ne ba no ho ban.
|
berɛ bɛn na ɛsɛ sɛ me nsa aka aduro no?
|
ɛsɛ sɛ wo nsa ɛka wɔ nnawɔtwe wɔ wo antenetaa nsrahwɛ berɛ no mu.
|
saa wontee hwee saa berɛ yi a wo ne asoeɛ ɛhwɛ mmaa apemfoɔ matɛniti anaasɛ gp praktese nni nkitaho na.
|
wei bɛma woba wo ba no ahobanmmɔ mapa a deɛ ɛka ho bi yɛ sɛ wobɛwo no ntɛm mpo no.
|
wobɛtumi afa aduro no akyire wɔ nyinsɛn berɛ no mu nanso ɛntumi nnyɛ adwuma yie saa.
|
sɛ ɛntumi nnyɛ yie sɛ wobɛfa aduro no ntɛm a wo nsa bɛtumi aka kɔsi berɛ a wobɛwo abɔfra no.
|
wobɛtumi anya ɛkurobaabi a wɔwɔɔ hɔ paneɛ no bɛyɛ kɔɔ anaasɛ bɛhono da baako anaasɛ nna mmienue wɔ panneɛwɔ no.
|
wo ti bɛtumi apae wo anaas apɔso yea a bɛdi da anaasɛ nnafua .
|
mpanimfo mu no nɛɛvɔs sistɛm yareɛ ɛkɔfa mpommmrɛ ba yɛfrɛ no guillainbarré syndrome na amanneɛbɔ kyerɛ sɛ ntaa nsi koraa.
|
yareɛ a ɛtete saa tumi si wɔ yareɛ ahodoɔ ne nnuro ahodoɔ mu nanso sɛ yɛde biribi toto ho a.
|
ɛyɛ sɛ wowbɛwɔ aduro no sene sɛ wobɛnya rsv yareɛ no na ano ayɛ den.
|
yareɛ no ntaa nyɛ wɔn a wɔnyiniiɛ na adanseɛ biara nni hɔ a ɛkyerɛ sɛ rsv aduro no ma nya.
|
a mmaa apemfoɔ bɛtumi anya guillainbarré yareɛ no bi no yɛ kɛseɛ.
|
respiratory syncytial virus anaasɛ rsv yɛ yareɛ a ɛnyɛ nna a ɛbɛtumi akɔfa ahrawa mu yareɛ a yɛfrɛ no bronchiolitis.
|
mmɔfra nkumaa a wɔnya saa yareɛ wei no ɛyɛ den sɛ wɔbɛhome na wɔadidi.
|
wɔbɛtumi asosɔ weinom bebree so wɔ fie nanso mmɔfra bɛyɛ na wɔgye wɔn to ayaresabea wɔ england esiane bronchiolitis.
|
mmɔfra a wɔnya bronchiolitis a ano yɛ den no bɛhia ɔhwɛ a emu yɛ den na yɛreɛ no bɛtumi ayɛ.
|
rsv bɛtumi ayɛ den wɔ mmɔfra nkumaa mu wɔn a wɔn berɛ anso a wɔwoo wɔn ne wɔn a wɔn.
|
yareɛ no bɛtumi aka wɔn komahomeɛ anaasɛ imiiu sistɛm.
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.