_id
stringlengths 2
6
| text
stringlengths 8
76.9k
| title
stringlengths 2
100
|
|---|---|---|
166111
|
Nástup do politiky Ako cisárov oficiálny zástupca po prvý raz vystúpil na verejnosti v r. 1818 pri odhaľovaní pamätníka v Brne. František I. sa obával, že zdravotný stav najstaršieho syna bude závažnou prekážkou jeho prípadného plnohodnotného vykonávania vládnych povinností. Uvažoval o nástupníctve mladšieho syna Františka Karola, ale kancelár Metternich hájil princíp legitimity a sám Ferdinand kategoricky odmietal zriecť sa nárokov na trón. Cisár František I. ho ako následníka napokon akceptoval a od roku 1829 mu povolil zasadať v štátnej rade. O rok neskôr (28.9.) bol v prešporskom Dóme sv. Martina korunovaný uhorským kráľom. 27.2.1831 sa vo Viedni oženil so sardínskou princeznou Máriou Annou ( 19.9.1803, † 4.5.1884), ktorá mu však bola skôr ošetrovateľkou ako manželkou.
|
Ferdinand I. (rakúsky cisár)
|
46182
|
Dielo na Slovensku Významnú časť jeho prác predstavujú diela vytvorené v druhej polovici 18. storočia na Slovensku. K Maulbertschovým obdivovateľom, mecénom a objednávateľom patrili o. i. i cisársky dvor, cirkevné rehole, preláti a popredné šľachtické rody na Slovensku. K jeho prvým prácam na území Slovenska patrí obraz zakladateľov rehole trinitárov Jána z Mathy a Felixa z Valois s Najsvätejšou Trojicou na hlavnom oltári niekdajšieho trinitárskeho Kostola Najsvätejšej Trojice v Trnave. Obrázok:Primaciálny palác kaplnka.jpg|left|thumb|200px| Zázrak svätého Ladislava , 1780, freska, Kaplnka svätého Ladislava (Primaciálny palác), BratislavaPozoruhodným Maulbertschovým dielom je maliarska výzdoba kaplnky (už v rokokovom slohu) niekdajšieho erdődiovského kaštieľa v Trenčianskych Bohuslaviciach z roku 1763. V roku 1759 začal gróf Anton Erdődy so stavbou kaštieľa a priľahlého parku. Park bol unikátnym napodobením francúzskeho parku známeho zámku vo Versailles. Kaštieľ bol však v roku 1905 v dôsledku schátralosti zbúraný. Jediným jeho pozostatkom je kaplnka, ktorej výzdoba od F. A. Mulbertscha patrí k jedným z najkrajších a najimpozantnejších diel tohto umelca. Obrazy troch oltárov a klenbové fresky sú vyvrcholením umelcovej tvorby na Slovensku. K ideovo najdokonalejším patrí figurálna kompozícia Triumf katolíckej Cirkvi , personifikovanej majestátnou figúrou v pápežskom ornáte so zväzkom kľúčov v ruke nad tzv. panským oratóriom a ústredná kruhová kupola v lodi z výjavom Nanebovzatie Panny Márie doplnená v pendatívoch postavami štyroch cirkevných otcov. Na základe objednávky Maulbertsch dodal okrem freskovej výmaľby klenby i obraz hlavného oltára a obrazy dvoch bočných oltárov – svätého Františka z Assisi a svätého Antona Padovského. V neskoršom období ako jeho dielo získavalo na kvalite tak rástol aj počet ním realizovaných prác. V roku 1778 vytvoril pozoruhodný obraz na hlavnom oltári farského Kostola svätého Michala archanjela v Skalici. V roku 1780 prijal pozvanie ostrihomského arcibiskupa a prímasa Jozefa Baťána, aby maľbami dotvoril novostavbu jeho bratislavského Primaciálneho paláca. Výsledkom Maulbertschovho umeleckého pôsobenia v Bratislave je nástropná kupolová freska Zázrak svätého Ladislava v palácovej kaplnke svätého Ladislava. Freska je vizuálne rozdelená na dve sféry – pozemskú a nebeskú. V centre fresky je postava uhorského kráľa sv. Ladislava ako udiera kopijou do skaly. Po stranách je vidno vojenský tábor. Udalosť z nebies sleduje Panna Mária (ako patrónka Uhorska) s Ježiškom na rukách. Popri freskovej výmaľbe kaplnky bol F. A. Maulbertsch autorom aj alegorickej monochrómnej fresky na tympanóne palácového priečelia (freska dnes nejestvuje, v roku 1959 ju nahradila dnešná mozaika od Ernesta Zmetáka).
|
Franz Anton Maulbertsch
|
164508
|
Pozri aj Inaugurácia Rudolfa Schustera
|
Voľba prezidenta Slovenskej republiky v roku 1999
|
525616
|
Uhorský palatín V roku 1795 sa stal, po smrti svojho staršieho brata Alexandra, uhorským miestodržiteľom a o rok neskôr bol uhorským snemom zvolený za palatína. Túto funkciu zastával pol storočia až do svojej smrti. Zaslúžil sa o hospodársky a kultúrny rozvoj krajiny. V napoleonských vojnách sa trikrát stal vrchným veliteľom ozbrojeného odporu tamojšej šľachty. Roku 1840 prispel k prepusteniu opozičných vodcov Mikuláša Wesselényiho a Lajosa Kossutha.
|
Jozef Anton Habsbursko-lotrinský
|
134179
|
Životopis Narodil sa v Trnave rodičom grófovi Jánovi Antonovi Františkovi Jozefovi Ignácovi Berchtoldovi a jeho manželke Žofii Alžbete Eyerl von Eyerlsberg. Gymnázium absolvoval v Trnave. Filozofiu študoval vo Viedni a teológiu v rokoch 17491752 na nemecko-uhorskom kolégiu v Ríme. Na kňaza bol vysvätený 29. júna 1753 a biskupskú vysviacku prijal v Dóme sv. Martina v Bratislave 13. októbra 1776 Pôsobil na viacerých miestach Slovenska, bol prepoštom kapituly sv. Martina v Bratislave, v roku 1776 bol vymenovaný za prvého biskupa novozriadenej banskobystrickej diecézy. Bol hlavou slobodomurárskej lóže v Banskej Bystrici. Písal náboženské práce, z ktorých viaceré zostali v rukopise. Bol menovaný za skutočného tajného radcu.
|
František Berchtold
|
470942
|
Arcivojvoda Leopold V. bol passauský a štrasburgský biskup a zároveň tirolský miestodržiteľ. Bojoval proti švajčiarskemu sprísaženstvu a Švédom. Menovaným biskupom sa stal v 12 rokoch a nebol nikdy vysvätený na kňaza ani na biskupa.
|
Leopold V. (Tirolsko)
|
525617
|
Rozvoj krajiny V roku 1802 podporil vznik uhorského národného múzea. Bol za založenie školy pre dôstojníkov, nazvanej Ludoviceum, ktorá bola uvedená do prevádzky v roku 1835. Na výstavbu Uhorskej akadémie vied venoval 10 000 zlatých. Za jeho vlády bola roku 1827 v Uhorsku vybudovaná prvá železnica a roku 1830 založená Uhorská komerčná banka. V roku 1844 založil vo vtedajšej Pešti technickú univerzitu. Na svojich alcsutských statkoch mal veľmi dobre fungujúce hospodárstvo. Na budínskom hrade nechal postaviť hrobku, do ktorej boli do roku 1944 pochovávaní členovia Jozefovskej línie Habsbursko-Lotrinskej dynastie. V roku 1869 bol v Budapešti odhalený na jeho počesť pomník v nadživotnej veľkosti, ktorý je umiestnený na tamojšom, po ňom pomenovanom námestí. Zomrel v januári roku 1847 v Budíne a pochovaný bol v Budapešti.
|
Jozef Anton Habsbursko-lotrinský
|
253686
|
Život Spočiatku bol rodičmi predurčený k cirkevnej dráhe, ale napokon sa rozhodol pre vojenskú kariéru. V roku 1759 vstúpil s bratom Klementom do rakúskej (cisárskej) armády a v januári 1760 bol prvýkrát vo Viedni predstavený nielen Márii Terézii a Františkovi Štefanovi Lotrinskému, ale aj ich dcére Márii Kristíne, ktorá sa mala stať jeho manželkou. V rokoch 1760 - 1762 bojoval v sedemročnej vojne a po jej skončení bol povýšený na generála jazdectva. V decembri 1763 sa vrátil na cisársky dvor vo Viedni a v priebehu jeho pobytu sa zamiloval do arcivojvodkyne Márie Kristíny. Tá opätovala jeho city a v priebehu roku 1765 Mária Terézia súhlasila s budúcim sobášom medzi nimi (k dcére mala výnimočne blízky emocionálny vzťah, preto jej umožnila vydať sa z lásky, čo iným svojim deťom nedovolila). Koncom roku 1765 Mária Terézia menovala Alberta Kazimíra poľným maršalom a tiež miestodržiteľom v Uhorsku. Budúci manželia mali sídliť v Bratislave, hlavnom meste Uhorska. 6. apríla 1766 sa na zámku Schlosshof konala Albertova svadba s Máriou Kristínou. Svadba bola pôvodne naplánovaná na predchádzajúci rok, ale kvôli smrti Máriinho otca Františka Štefana bola odložená. Albert získal po nebohom svokrovi územie Tešínska v rakúskom Sliezsku (obe územia boli súčasťou vena jeho manželky), čím získal titul tešínskeho vojvodu. Vzhľadom na to, že bol po svadbe členom habsbursko-lotrinskej dynastie, získal tiež titul arcivojvodu. Manželstvo Alberta s Máriou Kristínou zostalo bezdetné. Mária síce krátko po svadbe porodila dcéru Kristínu, tá ale zomrela niekoľko dní po narodení. Spolu s manželkou si po smrti Máriinho brata Leopolda a jeho manželky Márie Ludoviky adoptovali ich syna Karola Ľudovíta. Ten po Albertovej smrti zdedil Tešínsko a s ním aj titul tešínskeho vojvodu.
|
Albert Saský (1738 – 1822)
|
600371
|
Po voľbách roku 1992, v ktorých HZDS zvíťazilo so ziskom 37,26 % hlasov, sa 24. júna 1992 znova stal predsedom vlády Slovenska (najprv v rámci Česko-Slovenska, od 1. januára 1993 samostatného Slovenska). Ako predseda Slovenskej vlády sa podieľal na rokovaniach s českými predstaviteľmi ohľadom rozdelenia Česko-Slovenska. Podľa prieskumu agentúry MVK, ktorý sa uskutočnil 2. až 9. novembra 2007 na vzorke 1 200 respondentov 47,8 % Slovákov bolo presvedčených, že o vznik samostatnej Slovenskej republiky sa najviac zaslúžil práve on (druhý bol Václav Klaus s 9,7 %). „Faktom je a zostane, že nebyť Mečiara, 1. januára 1993 by Slovenská republika nevznikla. Žiadny z alternatívnych lídrov, ktorí boli k dispozícii (Kňažko, Kováč, Móric, Markuš, Čarnogurský a pod.), by nedokázal získať (vo voľbách) politickú podporu 38 percent hlasov, ktorá viedla k rozdeleniu ČSFR. Problém je, že na rozhodnutia, ktoré urobil, mu podpora voličov HZDS žiadny mandát nedávala.“ Napísal Peter Schutz. „Mytologizácia sprevádzala aj vznik samostatného Slovenska. Na jednej strane mnohí z politikov HZDS, či im blízki novinári, rozprávali o bájnom tisícročnom úsilí slovenského národa o samostatnosť, ale v priamom prenose tiež vytvárali z Vladimíra Mečiara otca vlasti. A to aj napriek tomu, že ešte krátko predtým chcel Mečiar dokopať Čechov do federácie a v programe HZDS sa štátoprávnych riešení nachádzalo viac, ale o samostatnosti nehovoril pred voľbami 1992 nikto okrem SNS.“ Napísal Tomáš Gális. (Otec vlasti bol v staroveku titul rímskych cisárov.)Samotný Mečiar začiatkom júla 1992 pre francúzsky denník Le Monde akýkoľvek vklad do rozpadu Československa poprel: „Nechceme nezávislosť, tlačia nás do nej.“ Napriek tomu o polnoci 1. januára 1993 prišiel (v sprievode kňaza Antona Hlinku a predsedu Národnej rady Ivana Gašparoviča) na Námestie SNP v Bratislave a desaťtisíc dobre naladeným ľuďom zagratuloval ku vzniku samostatného Slovenska (a získaniu slobody). 1. január sa stal štátnym sviatkom – Deň vzniku Slovenskej republiky a Mečiar pokračoval v budovaní si imidžu zakladateľa štátu.
|
Vladimír Mečiar
|
249907
|
Legitimita vlády od občanov SR a jej zloženie koaličná strana počet hlasov vo voľbách % zisk počet mandátov v NR SR počet kresiel vo vláde predseda strany HZDS 1 148 625 37,26 % 74 16 Vladimír Mečiar SNS 244 527 7,93 % 15 3 Ľudovít Černák koalícia spolu 1 393 152 43,89 % 89 19 spolu SR 3 174 436 100 % 150 19
|
Vláda Slovenskej republiky od 24. júna 1992 do 15. marca 1994
|
569572
|
Volebné výsledky Volebné výsledky z volieb do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu, v ktorých sa zúčastnila strana HZD, resp. HLAS ĽUDU. Rok volieb Voľby do pomer hlasov % počet mandátov umiestnenie parlamentné postavenie 2002 Národná rada SR 3,28 % 0 10. miesto neúčasť v parlamente 2004 Európsky parlament 1,69 % 0 10. miesto neúčasť v parlamente 2006 Národná rada SR 0,63 % 0 10. miesto neúčasť v parlamente 2019 Európsky parlament 0,21 % 0 25. miesto neúčasť v parlamente 2020 Národná rada SR 0,06 % 0 21. miesto neúčasť v parlamente strana sa zúčastnila volieb vo volebnej koalícii s Ľudovou úniou
|
REPUBLIKA
|
269323
|
Introduction Na Slovensku sa od roku 1993 konalo deväť celoštátnych referend: Rok Iniciátor Otázka Účasť Za Proti Platné 1994 Ján Ľupták Súhlasíte, aby sa prijal zákon o preukazovaní finančných prostriedkov, ktoré boli použité pri dražbách a privatizácii? 19,96% 1997 HZDS (zmarené) 1. Ste za vstup SR do NATO?2. Ste za rozmiestnenie jadrových zbraní na území SR?3. Ste za rozmiestnenie vojenských základní na území SR?4. Súhlasíte, aby prezidenta SR volili občania SR podľa priloženého návrhu ústavného zákona priamo? 9,53% 1998 HZDS „Ste za to, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala ústavný zákon, ktorým sa zakáže privatizácia týchto strategických podnikov:1. Západoslovenské energetické závody, š.p., Bratislava,2. Stredoslovenské energetické závody, š.p., Žilina,3. Východoslovenské energetické závody, š.p., Košice,4. Slovenský plynárenský priemysel, š.p., Bratislava,5. Slovenské elektrárne, a.s., Bratislava,6. Transpetrol, a.s., Bratislava?“ 44,25% >90% 2. „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom rozšírila možnosť prejednať konanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky ako priestupok na všetky priestupky podľa zákona o priestupkoch?“3. „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ústavným zákonom znížila počet poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na 100 s účinnosťou od nasledujúceho volebného obdobia?“„4. Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom ustanovila, že orgány verejnej moci môžu obstarávať osobné motorové vozidlá s obstarávacou cenou maximálne 40 tisíc eur?“5. „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky ustanovila možnosť voliť poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov Európskeho parlamentu prostredníctvom internetu?“6. „Súhlasíte s tým, aby Národná rada Slovenskej republiky zákonom vyňala osoby poverené výkonom verejnej moci z možnosti uplatniť právo na odpoveď podľa tlačového zákona?“ 22,84% 87,24%95,40%92,76%88,84%70,46%74,93% 9,02%1,73%3,85%6,16%22,22%13,44% 2015 Aliancia za rodinu 1. „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“„2. „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“„3. „Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ 21,41% 94,50%92,43%90,32% 4,13%5,54%7,34% 2023 SMER-SD a ďalšie opozičné strany „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“ 27,25 % 97,51 % 1,54 %
|
Zoznam referend na Slovensku
|
19283
|
Predvolebná kampaň Kampaň HZDS viedol majiteľ oceliarní VSŽ Alexander Rezeš. Podporiť HZDS zo zahraničia prišiel pretekár formuly 3 Paul Belmondo, modelka Claudia Schifferová, herečky Ornella Muti a Claudia Cardinale. Celkový účet sa vyšplhal na sumu 45 miliónov korún (1,49 milióna eur). SDK angažovala umelcov a zabávačov - Stano Dančiak, Jaro Filip, Rasťo Piško či Ladislav Chudík pochodili veľkú časť Slovenska. Mikuláš Dzurinda v rámci kampane prešiel na bicykli takmer 900 kilometrov. Verejnoprávna Slovenská televízia bola v područí HZDS, naopak súkromné médiá najmä televízia Markíza, rádio Twist a denník SME sa prikláňali na stranu vtedajšej opozície.
|
Voľby do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 1998
|
600372
|
Oficiálne slovenské názvoslovie nepozná druhový názov "biely", ktoré sa vzťahuje k bielo sfarbenej spodnej časti tela, a druhu prisudzuje názov „modrý“. V skutočnosti, keď sa žralok vynorí na hladinu, býva hnedý až sivohnedý. Nesprávne názvoslovie sa udomácnilo dokonca aj v niektorých slovenských prekladoch zahraničnej populárno-vedeckej literatúry. Žralok modrý patrí medzi paryby, a to znamená, že základ jeho endoskeletu tvorí chrupka. Je považovaný za človeku najnebezpečnejšieho žraloka a ako taký bol dlhodobo systematicky hubený námorníkmi a rybármi. Jeho prenasledovanie ešte zosilnelo po uvedení úspešného filmu Čeľuste, takže v súčasnosti čelí bezprostrednej hrozbe vyhubenia. Vo viacerých štátoch sveta je zákonom chránený (napr. Juhoafrická republika) a jeho lov je v tamojších vodách zakázaný. V skutočnosti tieto žraloky človeka systematicky nelovia. K útokom v jeho prirodzenom prostredí dochádza predovšetkým v dôsledku zámeny siluety vo vode vznášajúceho sa človeka so siluetou plutvonožcov, ktoré tvoria hlavnú zložku jeho potravy. Žralok modrý v recente predstavuje vrchol potravného reťazca v svetových oceánoch.
|
Žralok modrý (Carcharodon carcharias)
|
86536
|
Zaujímavosti U menších druhov žralokov (asi okolo ) výskumníci zistili, že keď obrátia žraloka bruchom k hladine, tak sa žralok dostane do svalovej strnulosti (katalepsie). Ale je zaujímavé, že žralok nezomrie, pretože musí plávať, aby sa neudusil. Žraloky tiež vnímajú elektrické vlnenie, ktoré ich potom doháňa k agresivite. Ak sa človek niekedy stretne so žralokom, mal by byť v pokoji a pomaly dýchať, pretože ľudský mozog vysiela vlny, ktoré žralok zachytí a začne skúmať. Žraloky majú niekoľko radov zubov a neustále im rastú nové, ktoré nahradzujú staršie.
|
Žralokovidné
|
307327
|
Introduction Žralok modrý alebo žralok belasý môže byť: druh Carcharodon carcharias, pozri žralok modrý (Carcharodon carcharias) druh Prionace glauca, pozri žralok belasý (Prionace glauca) Pozn.: V literatúre sa označuje buď C. carcharias ako ž. modrý a P. glauca ako ž. belasý, alebo opačne C. carcharias ako ž. belasý a P. glauca ako ž. modrý
|
Žralok modrý
|
159662
|
Charakteristika Žralok čiernohrotý je ľahko rozpoznateľný podľa čierneho zašpicatenia plutiev (hlavne chrbtovej a chvostovej). Vyskytuje sa v tropických vodách Indického a Tichého oceánu. Preferuje plytké pobrežné vody na okrajoch útesových ríms. Bol však pozorovaný aj pri ústiach riek a v brakických a sladkovodných tokoch. Tento druh obvykle dosahuje dĺžku okolo 1,6 metra. Žraloky čiernohroté majú teritoriálne cítenie a v rovnakých lokalitách sa zdržujú aj niekoľko rokov. Sú to aktívni predátori, ich hlavnou potravou sú drobné kostnaté ryby, kôrovce a hlavonožce. Je o nich tiež známe, že sa živia morskými hadmi a morskými vtákmi. Podobne ako ostatní zástupcovia z čeľade Carcharhinidae je tento druh živorodý, samice rodia 2 – 5 mláďat v cykloch, ktoré trvajú od pol roka do dvoch rokov. Názory na graviditu sa rozchádzajú od 7 – 9 cez 10 – 11 až po 16 mesiacov. Novorodené žraloky žijú v plytkých pobrežných vodách a často sa zdržujú vo veľkých skupinách v prílivových oblastiach. Tento druh je plachý a ľakavý, nebezpečenstvo pre ľudí predstavuje len zriedka v prípadoch, kedy si pomýli človeka s prirodzenou potravou. Môžu to byť napríklad situácie, keď sa človek brodí plytkou vodou a žralok ho pohryzie do nohy. Žralok čiernohrotý sa loví pre svoje mäso, plutvy a tuk, ale nie je považovaný za komerčne lovený druh. Medzinárodný zväz na ochranu prírody (IUCN) ho hodnotí ako takmer ohrozený. Aj keď zostáva druh ako celok naďalej veľmi rozšírený a relatívne bežný, rybolov v súvislosti s pomalým reprodukčným cyklom viedol k poklesu jeho výskytu na viacerých miestach.
|
Žralok čiernohrotý (Carcharhinus melanopterus)
|
307177
|
Rozšírenie Žralok obrovský je pobrežný žralok, ktorý sa vyskytuje po celom svete v studených aj teplých vodách pri pevninských plytčinách. Možno ho nájsť vo všetkých oceánoch mierneho pásma. Preferuje teplotu vody od 8 do 14 °C. Je to vysoko sťahovavý druh.
|
Žralok obrovský (Cetorhinus maximus)
|
95295
|
Rozšírenie Obývajú obyčajne teplé, plytké vody pozdĺž pobrežia, prípadne potom rieky. V mori sa pohybuje v oblasti do hĺbky , ale obvykle nepresiahne hranicu . V Atlantickom oceáne sa nachádza od Massachusetts, južnej Brazílie až po Maroko a Angolu. V Indickom oceáne obýva územie od Južnej Afriky po Keňu, Indiu, Vietnam a Austráliu. Veľká časť celkovej populácie žralokov belavých žije pri pobreží alebo v riekach Austrálie. Odhaduje sa, že pri pobreží Brisbane v Austrálii žije viac ako 500 žralokov belavých. Na rozdiel od väčšiny ostatných morských žralokov dokáže tento druh po určitý čas žiť v sladkej vode. Často je videný v oblastiach riek, ktoré sú značne vzdialené od mora, často sa tak deje v Amazonke.
|
Žralok belavý
|
95296
|
Potrava Loví samotársky a jeho korisťou sa obvykle stávajú ryby, iné žraloky, delfíny, korytnačky, vtáky, mäkkýše, kôrovce a dokonca aj cicavce žijúce na súši. Žralok belavý je celosvetovo známy svojim nepredvídateľným, často veľmi agresívnym chovaním, ktoré vyústilo k názoru, že žraloky belavé pobývajúce v plytkých vodách sú často nebezpečnejšie človeku ako ostatné druhy žralokov v rovnakom prostredí. Navyše niekoľko útokov žralokov belavých na ľuďoch boli nesprávne prisudzované iným druhom žralokov, predovšetkým žralokovi modrému a tigriemu. Niekoľkokrát sa tak stalo aj vo filme Čeľuste . Sú vysoko územní a neváhajú zaútočiť na každého živočícha – vrátane človeka – ktorý vstúpi na jeho územie. V niekoľkých krajinách, predovšetkým v Indii predstavuje žralok belavý naozaj veľké nebezpečenstvo a môže za úmrtie, alebo napadnutie mnohých ľudí. Nepohrdne ani mŕtvolou.
|
Žralok belavý
|
133042
|
Potrava Niekedy je tento žralok nazývaný aj „smetiarom mora“, pretože si potravu nevyberá. Pri love bez ohľadu na výživnú hodnotu zožerie všetko, čo sa mu podarí uloviť. Okrem bežnej koristi ako sú ryby, sépie, chobotnice, menšie druhy žralokov (vrátane mladých žralokov tigrích), malé korytnačky a tulene, môžu v jeho žalúdku skončiť i pozostatky mŕtvych zvierat a odpadky. Tento žralok je charakteristický svojimi priečne položenými veľkými ústami na dolnej strane tela s masívnou čeľusťou, ktorá je vybavená veľkým počtom nožovitých zubov v tvare trojuholníka. Zuby vyrastajú v niekoľkých radách, postavené za sebou. Zlomené, vypadnuté alebo inak poškodené zuby sa žralokom obnovujú. Žralok vyniká veľmi dobre vyvinutým zrakom, pri love sa však spolieha predovšetkým na iné zmysly. Svojim vynikajúcim čuchom je schopný zaznamenať i tie najmenšie stopy krvi vo vode.
|
Žralok tigrí
|
456237
|
Príklady žralok modrý (Carcharodon carcharias) slon africký
|
Zraniteľný
|
95888
|
Introduction Žralok bielohrotý alebo útesový žralok bieloplutvý ( Triaenodon obesus ) je žralok z čeľade Carcharhinidae. Je to jediný príslušník rodu Triaenodon . Väčšina žralokov musí neprestajne plávať s otvorenými ústami, aby sa im okysličovali žiabre, žralok bielohrotý však dokáže aktívne prečerpávať vodu do žiabrovej dutiny, vďaka čomu môže odpočívať na morskom dne. Pri love koristi sa spolieha najmä na svoj sluch a čuch - často reaguje na zvuky motora a využíva príležitosť obrať rybárov o úlovok. Za úlovkom ide veľmi húževnato a môže rybárov pohrýzť. Inak však nie je agresívny. Štíhly žralok bielohrotý má biely konček chrbtovej plutvy a vrchného laloka chvostovej plutvy. Mnohé príbrežné druhy - vrátane žraloka bielohrotého - sú v posledných rokoch vystavené nadmernému lovu, a tak sa ich početnosť výrazne znižuje. Žraloky sa často lovia len pre plutvy, „zvyšok“ sa zahadzuje.
|
Žralok bielohrotý
|
306134
|
Reprodukcia Tento živorodý druh má trojročný reprodukčný cyklus; samiciam sa rodí 3 – 14 mladých po 22 – 24 mesačnej gravidite, po ktorej nasleduje ročný odpočinok, než sa cyklus opakuje. Samice sú schopné dlhú dobu uchovávať spermie, medzitým, čo sa stretávajú s vhodnými samcami, ktorých je málo kvôli ich kočovnému spôsobu života a ich celkového nízkeho množstva. Žraloci tmavý sú jedny z najpomalšie rastúcich a najneskôr dospievajúcich žralokov a dospievajú až dosiahnutím 20. roku života.
|
Žralok tmavý
|
600373
|
K svojej ľudskej obeti sa už nemusí vrátiť z „nutričných“ dôvodov. Vzhľadom na to, že jeho telesná teplota je vyššia ako teplota okolitej vody, nie je bezprostredne viazaný na vodu určitej teploty a môže sa vydať aj do chladnejších oblastí. Udržanie vyššej telesnej teploty je ale značne energeticky náročné. A to je dôvod, prečo sú plutvonožce obľúbenou potravou žraloka modrého. Ich telá sú obalené silnou vrstvou tuku (tzv. blubber), ktorý má funkciu tepelnej izolácie. Pre žraloka modrého je tento tuk výdatným zdrojom energie. Oproti plutvonožcom má človek tuku málo a pre žraloka by tak predstavoval nevýživný „balast“. Preto sa útok modrého žraloka veľakrát končí „ochutnávacím“ uhryznutím. Je ale treba vziať do úvahy, že vyhladovaný žralok veľmi vyberavý nebude. Dospelý jedinec má 3 až 4 m.
|
Žralok modrý (Carcharodon carcharias)
|
192653
|
Anatómia Žralok veľkozubý je známy hlavne zo zachovaných fosílnych zubov a pár fosílnych stavcov. Podobne ako u ostatných žralokov bola kostra žraloka veľkozubého zložená z chrupavky a nie kostí. Zuby žraloka veľkozubého sú v mnohom podobné zubom žraloka modrého, ale sú oveľa väčšie a mohli dorásť do dĺžky aj viac ako 18 cm. Čeľusť mohla mať rozpon 2,7 až 3,4 m. Extrapoláciou z tvaru a veľkosti zubov žraloka veľkozubého a porovnaním s dnešným žralokom získame obraz o tom, ako mohol vyzerať. Experti najčastejšie používajú ako model na rekonštrukciu tohto gigantického žraloka žraloka modrého. Celý model kostry žraloka veľkozubého je vystavený v Calvert Marine múzeu na Šalamúnových ostrovoch v Marylande. Odhad rozmerov Obrázok:Megalodon scale1.png|náhľad|vľavo|Veľkost žraloka veľkozubého v porovnaní so žralokom veľrybím, žralokom modrým a človekom Odhad rozmerov žraloka veľkozubého je veľmi kontroverzná téma. V roku 1996 sa traja experti na žralokov M. D. Gottfried, Leonard Compagno a S.C. Bowman pokúsili vyriešiť túto záležitosť vyvinutím špeciálnej metódy na určenie veľkosti žralokov (vrátane žraloka veľkozubého) s veľmi veľkou presnosťou. Použitím tejto metódy bola odhadnutá dĺžka žraloka veľkozubého na 14,7 m s hmotnosťou väčšou ako 35 ton. Ale tento výpočet bol určený na základe zuba dĺžky 168 mm, ktorý bol v tom čase najdlhší známy zub. Odvtedy sa ale našli aj zuby, ktoré boli väčšie, a tak rozmery žraloka veľkozubého by mohli byť väčšie ako 16 m. Veľmi stará rekonštrukcia žraloka na základe veľkosti čeľuste, ktorú vyvinul profesor Bashford Dean v roku 1909, predpokladala rozmer žraloka veľkozubého až 25 m. Táto metóda sa však v súčasnosti považuje za nepresnú. Iný zdroj uvádza dĺžku 16 až 18 m. Boli vyvinuté aj ďalšie metódy na určenie veľkosti žralokov, ale metóda Gottfrieda a jeho kolegov je v súčasnosti považovaná za najlepšiu a najpresnejšiu.
|
Žralok veľkozubý
|
307326
|
Rozmnožovanie Tento druh je živorodý, jeho embryá sa však živia navzájom medzi sebou. Vo vnútri maternice sa mladé žraloky kŕmia živinami zo žĺtkového vrecka a potom aj jeden druhým, dokiaľ neostanú dva posledné jedince. Ak chce matka poskytnúť mladým ďalšiu potravu, produkuje ďalšie vajíčka, ktoré zostávajúce mladé konzumujú. Táto reprodukčná stratégia je známa tiež ako vnútromaternicový kanibalizmus. V dvoch rokoch sú mladé žraloky zhruba meter dlhé a plne schopné sa o sebe postarať
|
Žralok býčí
|
94564
|
Opis Žralok modrý patrí medzi paryby, a to znamená, že základ jeho endoskeletu tvorí chrupka. Je považovaný za človeku najnebezpečnejšieho žraloka a ako taký bol dlhodobo systematicky hubený námorníkmi a rybármi. Jeho prenasledovanie ešte zosilnelo po uvedení úspešného filmu Čeľuste , takže v súčasnosti čelí bezprostrednej hrozbe vyhubenia. Vo viacerých štátoch sveta je zákonom chránený (napr. Juhoafrická republika) a jeho lov je v tamojších vodách zakázaný. V skutočnosti tieto žraloky človeka systematicky nelovia. K útokom v jeho prirodzenom prostredí dochádza predovšetkým v dôsledku zámeny siluety vo vode vznášajúceho sa človeka so siluetou plutvonožcov, ktoré tvoria hlavnú zložku jeho potravy. Žralok modrý v recente predstavuje vrchol potravného reťazca vo svetových oceánoch. Žralok modrý sa poháňa bočným vlnením chvostovej časti tela. Tuhé prsné plutvy mu slúžia ako nosná plocha, chrbtová plutva ako stabilizátor. Je to dobrý a vytrvalý plavec, ktorý križuje vodný stĺpec buď tesne pod hladinou, alebo pri dne, pričom veľmi rýchlo prekonáva veľké vzdialenosti. Dokáže podnikať aj krátke a rýchle výpady za korisťou či obdivuhodne vyskakovať nad hladinu. Jedince s dĺžkou do sa v juhoafrickej zátoke False bay bežne vyhadzujú počas útokov na uškatca juhoafrického celou dĺžkou svojho tela. Žralok modrý rovnako ako ďalšie žraloky dýcha pomocou žiaber, ktoré sa pri prijímaní vody neotvárajú a nepulzujú ako u rýb. Žralok sa preto musí stále pohybovať, aby do žiaber prichádzala čerstvá voda a on sa nezadusil, čo sa stáva, pokiaľ sa zamotá do rybárskych sietí. Samice sú väčšie ako samce. Dosiahnuteľná dĺžka tela osciluje okolo 7 – 9 metrov. Najväčším exemplárom žraloka modrého vôbec, ktorého sa podarilo nafilmovať v ostatnom čase, bola gravidná samica nazvaná „Deep Blue“, ktorej dĺžka sa odhaduje na , čo približne zodpovedá veľkosti makety žraloka „Bruce“ z filmu Čeľuste od Stevena Spielberga. Jedince samičieho pohlavia s takýmito morfometrickými parametrami už mávajú hmotnosť, ktorá môže presiahnuť aj . Jej vek sa odhaduje na 50 rokov. Sfarbenie žraloka modrého je variabilné. Jedince z populácie vyskytujúcej sa pri Dyer Islands (Dyerove ostrovy) od pobrežia Juhoafrickej republiky majú základné sfarbenie v odtieni hnedej (dorzálna časť tela). Ventrálna časť tela je krémovobiela. Vrhajú 4 – 14 mláďat, ktoré merajú 1,2 metra, niekedy aj viac. Embryá sa už v tele matky kŕmia neoplodnenými vajíčkami a svojimi súrodencami. V roku 2019 bol jeho genóm dekódovaný.
|
Žralok modrý (Carcharodon carcharias)
|
562545
|
Výskyt Vyskytuje sa v severovýchodnom Atlantickom oceáne (od Škandinávie po severnú Afriku) a v Stredozemnom mori. Ide o jeden z najbežnejších európskych druhov žralokov.
|
Žralok škvrnitý
|
307190
|
Charakteristika Vyskytuje sa vo vodách severného Tichého oceánu. Obýva pobrežné vody aj voľné more od hladiny do hĺbok 155 metrov, ale bol zaznamenaný aj v hĺbke 255 metrov. Je blízkym príbuzným žraloka sleďového, od ktorého bol ako samostatný druh oddelený v roku 1947. Dorastá do maximálnej dĺžky 3 metre a váhy 450 kg. Pri love tvorí húfy až o 30 kusoch. Živí sa kostnatými rybami, ako sú napr. lososi, makrely, slede či treskami a tiež menšími druhmi žralokov a hlavonožcami. Priživuje sa tiež na rybárskych úlovkoch, čím sa občas tiež stáva korisťou. Pre svoju veľkosť je pre človeka potenciálne nebezpečný. Databáza ISAF Floridského múzea neeviduje žiadny útok tohto žraloka na človeka. To však môže byť jednak podobnosťou so žralokom modrým, ktorému sú tiež možno paradoxne pripísané aj útoky tohto druhu žraloka, a tiež rozšírením v severnej oblasti oceánu, kde sa s ľudmi často nestretáva.
|
Lamna ditropis
|
420180
|
Výskyt a opis Vyskytuje sa v tropických vodách severného Atlantiku od Floridy k Brazílii a je to jeden z najbežnejších druhov žralokov v danej oblasti. S robustným telom, typickým pre žraloky z čeľade Carcharhinidae je len ťažko rozpoznateľný od žraloka tmavého a žraloka hodvábneho. Charakteristickým a odlišujúcim rysom sú však pre neho do hneda sfarbené plutvy. Dorastá do dĺžky troch metrov a váhy 70 kilogramov. Je to živorodý druh, v jednom vrhu rodí 4 - 6 mláďat. Aj keď nejde o agresívny druh žraloka, pri podráždení či v blízkosti harpúnovaných rýb môže zaútočiť na potápača.
|
Carcharhinus perezi
|
94565
|
Potrava Súbor:Carcharodon carcharias.jpg|náhľad|vľavo|Žralok modrý (Isla Guadalupe, Mexiko) V podstate skoro každý živočích žijúci v oceáne je jeho potenciálnou korisťou – čím väčší, tým lepšie. Tuniaky, marlíny (ryby príbuzné makrelám) a mečiare patria k jeho najlepším pochúťkam, zatiaľ čo uškatce, tulene a delfíny uvíta skôr ako pochúťku. Ale niekedy si trúfne aj na ľudského tvora. Zvyčajne žije samotársky, niekedy ho však možno vidieť v pároch alebo malých skupinách, ako sa kŕmi zdochlinou, pričom najskôr sa nažerú väčšie jedince. Postavenie v rebríčku, najmä dominanciu, dáva najavo osobitým spôsobom plávania. Vďaka veľkým trojuholníkovitým zubom s pílkovitým okrajom je žralok modrý vynikajúco vyzbrojený na rezanie a trhanie mäsa koristi. V niektorých situáciách pláva s vycerenými zubami, čím dáva svojim súkmeňovcom a všetkým rivalom jasne najavo, aby sa radšej stiahli do úzadia a nesnažili sa súťažiť s ním o získanie potravy a narúšať jeho osobný priestor. Tento osobitý prejav správania označujú behaviorálni ekológovia (napr. Mark A. Marks), ktorí sa týmto druhom zaoberajú, ako tzv. „gaping“ (zívanie). V súčasnosti neexistujú žiadne štúdie o tom, koľko potravy spotrebuje žralok modrý za deň. Je ale známe, že jej množstvo závisí na teplote vody a na tom, koľko vhodnej koristi má zrovna žralok na dosah. Pre loviaceho žraloka je životne dôležitý mimoriadne jemný čuch, najcitlivejší z jeho zmyslov. Čuchom dokáže vystopovať potravu na veľkú vzdialenosť. Tisíce drobných jamôk (tzv. Lorenziniho čiašky), ktorými je posiate rostrum (predná časť hlavy), predstavujú dôležitý zmyslový orgán. Svojim mimoriadne výkonným čuchom dokáže žralok vystopovať aj nepatrné množstvo krvi (1 kvapka v 4,6 miliónoch litrov vody). Posledné výskumy ukazujú, že predná časť aj s bokmi na hlave je pokrytá špecializovanými zmyslovými orgánmi (elektroreceptormi) schopnými vnímať veľmi slabé elektrické pole. Touto vlastnosťou sa radí medzi dokonalé výtvory evolúcie. S veľkou pravdepodobnosťou práve typ elektrického poľa veľmi spoľahlivo vyhodnotí a podľa určitého vzorca rozhodne o napadnutí iného tvora. Aj keď je to dokonalý stroj na zaistenie svojej potravy, dokáže sa veľmi dobre spriateliť s potápačmi. Nechá sa hladiť a pod. Ale pozor, sú to celkom ojedinelé prípady za dodržania najprísnejších pravidiel bezpečnosti. Ide o zriedkavé etologické prejavy. Na svete nie je veľa ľudí, ktorí dokážu rozpoznať a využiť priaznivú dispozíciu jedinca (napr. Mark A. Marks, André Hartman) a potápať sa so zvieraťom bez ochrannej klietky, dokonca s ním vedno plávať na vzdialenosť desiatok metrov držiac sa pri tom za dorzálnu plutvu žraloka (André Hartman). Potápač je totiž oblečený do tzv. železnej košele vrátane nohavíc a vrátane rukavíc z oceľových očiek. Práve tento odev je pravdaže tzv. Faradayova klietka, ktorá človeka dokonale odtieni a ten navonok potom nevyžaruje úplne žiadne elektrické pole! Toto je však dosiaľ pred zberom kvalitatívnych a kvantitatívnych dát potrebných pre vytvorenie hypotézy o tomto chovaní žraloka modrého.
|
Žralok modrý (Carcharodon carcharias)
|
133044
|
Rozmnožovanie Je jediným vajcoživorodým žralokom v čeľadi Carcharhinidae. Počas života môže mať 10-82 mláďat. Gravidita trvá dlhšie ako rok. K oplodneniu dochádza v tele matky, rovnako ako u cicavcov. Zaujímavosťou je, že žraloky síce produkujú vajíčka, ale mláďatá sa rodia živé a úplne pohyblivé. Počas párenia používa samec svoje brušné plutvy ako kopulačný orgán. Jednu z plutiev zavedie do pohlavného otvoru samice a vykoná insemináciu. Pre samicu môže byť takýto akt párenia veľmi bolestivou záležitosťou, pretože samček sa často pokúša udržať družku v pokoji pomocou zubov.
|
Žralok tigrí
|
96973
|
Charakteristika Napriek svojmu hrozivému výzoru je pre človeka celkom neškodný. Živí sa takmer výlučne planktónom, ktorý filtruje žiabrovým aparátom. Má koncové ústa (čo je medzi žralokmi dosť nezvyčajné) a hoci jeho ústny otvor dosahuje šírku vyše metra, čeľuste má vyzbrojené iba drobnými zúbkami. Zvyčajne pláva pomaly blízko pod hladinou, pričom zbiera potravu. Pozorovali ho však aj vo zvislej polohe, keď do veľkých úst naberal potravu ako do obrovského vedra. V oblastiach, kde je množstvo planktónu, niekedy vytvára veľké zoskupenia, inak však žije samotársky. O rozmnožovaní a migráciach žraloka veľrybieho po tropických oceánoch sa toho veľa nevie. Žralok veľrybí je v súčasnosti najväčším plutvovcom na svete. Na modrozelenom tele má bledé škvrny a výrazné pozdĺžne hrebene. Žralok veľrybí získava potravu nasávaním. Niekedy zdvihne hlavu nad hladinu a potom sa s otvorenými ústami rýchlo ponorí. Do úst sa mu začne prudko naberať voda, pričom prúd so sebou strháva planktón, ryby či kalmary, ktoré sa zachytávajú na žiabrach. Takýmto spôsobom si dokáže zabezpečiť veľké množstvo potravy.
|
Žralok veľrybí
|
94567
|
Útoky na ľudí x plutvonožce Súbor:White shark1.jpg|náhľad|Žralok modrý hryzie do návnady z rybacej hlavy (False Bay, Južná Afrika) Žralok modrý ľudí systematicky neloví, obvykle ich napáda v situácii, kedy mu pripomínajú plutvonožce (čo je pravdaže takmer každý človek plávajúci na hladine, surfista alebo potápač). Na základe etologických štúdií dnes vieme, že útok modrého žraloka na plutvonožce prebieha podľa akéhosi „plánu“. Žralok najprv zaútočí na korisť zospodu s cieľom odhryznúť z jej tela veľký kus. Potom okolo svojej koristi pláva a vyčkáva, až ju silné krvácanie oslabí natoľko, že sa už nebude môcť brániť. Snaží sa tak vyhnúť zraneniu, ktoré by mu mohol plutvonožec pri zápase o život spôsobiť, napr. pazúrmi. Až potom sa ku koristi vracia, aby ju zožral. Tento poznatok o spôsobe lovu modrého žraloka vedie k vysvetleniu mnohých smrteľných nehôd plavcov a surfistov. V prípade, že sú mylne identifikovaní ako plutvonožce, prebieha útok rovnako. Rozdiel je v tom, že po prvom „ochutnávacom“ zahryznutí sa žralok mnohokrát už nevráti, alebo sa obeti podarí dostať z vody skôr, ako k návratu dôjde. Tak či onak, vzhľadom na veľkosť modrého žraloka bývajú následky aj tohto jediného uhryznutia často nezlučiteľné so životom. K svojej ľudskej obeti sa už nemusí vrátiť z „nutričných“ dôvodov. Vzhľadom na to, že jeho telesná teplota je vyššia ako teplota okolitej vody, nie je bezprostredne viazaný na vodu určitej teploty a môže sa vydať aj do chladnejších oblastí. Udržanie vyššej telesnej teploty je ale značne energeticky náročné. A to je dôvod, prečo sú plutvonožce obľúbenou potravou žraloka modrého. Ich telá sú obalené silnou vrstvou tuku (tzv. blubber), ktorý má funkciu tepelnej izolácie. Pre žraloka modrého je tento tuk výdatným zdrojom energie. Oproti plutvonožcom má človek tuku málo a pre žraloka by tak predstavoval nevýživný „balast“. Preto sa útok modrého žraloka veľakrát končí „ochutnávacím“ uhryznutím. Je ale treba vziať do úvahy, že vyhladovaný žralok veľmi vyberavý nebude. Dospelý jedinec má 3 až . Podľa R. A. Martin si žralok ľudí s plutvonožcami nemýli a ide o mýtus. Útok na človeka má normálne až ležérne tempo a žralok po uhryznutí odpláva. Útok na plutvonožca sa líši, je rýchly a násilný. Žralok má dosť efektívny zrak aj farebné rozlíšenie na to, aby rozoznal človeka od plutvonožca. Uhryznutie človeka nie je dravé, ale skôr s cieľom identifikovať neznáme.
|
Žralok modrý (Carcharodon carcharias)
|
97136
|
Charakteristika Sú známe aj pod názvom kobercové žraloky , čo je odvodené zo škvrnitej maskovacej kresby tela niektorých zástupcov radu (vobegongy, stegostoma atď.) ktorá pripomína koberec. Majú 2 chrbtové plutvy bez plutvových ostňov, päť žiabrových štrbín a ústa pred očami.
|
Kobercovcotvaré
|
86535
|
[[Rozmnožovanie]] Mláďatá žralokov prichádzajú na svet dvoma spôsobmi. Väčšina z nich sa liahne z vajec, kladených na dno. Tieto vajcia mávajú vlastné ochranné puzdro, ktoré chráni mláďa do vyliahnutia. Niektoré žraloky sú však živorodé a privádzajú na svet živé mláďatá. Hneď ako sa malý žralok vyliahne, okamžite odpláva a začína sa starať sám o seba. Matka mizne v hlbinách a jej starosť o mláďa končí. Samica v takých prípadoch porodí mláďatá priamo do mora. K matke sú mláďatá pripojené slabým vláknom, ktoré sa pretrhne a novorodený žralok je už odkázaný sám na seba. Schránky žraločích vajec sú veľmi pevné a odolné, u jednotlivých druhov aj odlišné. Každé vajce obsahuje žĺtok, ktorý zaisťuje výživu zárodku po dobu jeho vývoja. K vyliahnutiu dochádza za deväť mesiacov. Mláďa pripomína dospelého jedinca, je však menšie.
|
Žralokovidné
|
420586
|
Anatómia a vzhľad Nákres žraloka dlhoplutvého Najvýraznejším rozlišovacím znakom tohto druhu žraloka sú jeho dlhé, nápadne zaoblené krídelnaté prsné a chrbtové plutvy, výrazne väčšie ako u ostatných druhov žralokov. Tlama je zaoblená a oči guľaté s ochrannou blanou. Carcharhinus longimanus má typické, aj keď trochu sploštené, telo žralokov z čeľade Carcharhinidae . Jeho koža je bronzová, hnedá alebo modrasto sivá (farba sa líši podľa regiónu) a biela na bruchu (môže mať aj žltý nádych). Maximálna veľkosť je 4 metre, hoci zvyčajne nepresahuje 3 metre. Ako maximálna hmotnosť je hlásených 170 kg. Samice sú obvykle väčšie ako samce, dosahujú v priemere 1,9 metra, samce 1,8 metra. Väčšina plutiev má biele špičky (mladým exemplárom a niektorým dospelým môžu chýbať). V iných prípadoch môžu mať mladé jedince tieto škvrny čierne. V dolnej čeľusti má tento druh tenké zúbkované zuby, ktoré sú relatívne malé a trojuholníkovité. Na každej strane čeľuste ich je medzi 13–15. Zuby v hornej čeľusti sú tiež trojuholníkovité, ale oveľa väčšie a širšie. Na každej strane čeľusti ich je 14–15.
|
Carcharhinus longimanus
|
86532
|
Zmysly Žralok má k dispozícii zmyslové orgány, z ktorých niektoré sú v ríši zvierat celkom ojedinelé (Lorenziniho ampuly). Sluch Dosah žraločieho sluchu je niekoľko tisíc metrov. Pokusy preukázali, že žraloky sluchom zachytávajú aj veľmi nízke frekvencie, ktoré človek nepočuje, a zdroje týchto nízkych frekvencií ich dokonca priťahujú. Čuch V poradí citlivosti žraločích zmyslových orgánov stojí čuch s dosahom niekoľko sto metrov hneď na druhom mieste za sluchom. Žraloky sú schopné ucítiť jeden diel krvi v niekoľkých miliónoch dielov vody. Okrem pachu krvi reagujú aj na pach sekrétu, vydávaného vyplašenými rybami. Postranná čiara Postranná čiara Postranná čiara funguje na spôsob detektoru zmeny polohy tým, že registruje najmenší záchvev vodného prúdu a teda aj vibrácie, ktoré z neho pramenia. Okrem toho má navyše rozhodujúcu úlohu v udržovaní rovnováhy. Často je porovnávaná so sonarom. Ide o kanálik prebiehajúci pod kožou takmer po celej dĺžke oboch strán trupu, ktorý je s kožným povrchom spojený pomocou ďalších menších kanálikov. Ďalšie podobné kanáliky sú tiež umiestnené na hlave, kde okružujú oči a sledujú okraj čeľustí. Vo vnútri kanálikov sú zmyslové bunky nazývané neuromasty, ktoré registrujú tlaky, ktoré sa na ne prenášajú z tekutiny (tzv. lymfy), v ktorej sa vznášajú. Takto získané informácie sú potom odovzdávané do mozgu. Zmyslové dutiny Zmyslové dutiny sú rozdelené po celej dĺžke tela od hlavy až ku koreňu chvosta. Častejšie ich nachádzame u žralokov z hlbokých morí. Vznikajú vzájomným prekrytím dvoch priľahlých, od ostatných odlišných šupín. Vo vnútri každej takto vzniknutej dutinky je bradavka a jedna veľká senzitívna bunka (tzv. voľný neuromast). Toto usporiadanie je úplne totožné s bunkami, ktoré u človeka a ostatných živočíchov vytvárajú na jazyku orgány chuti. Pokusy dokázali, že sú tieto štruktúry citlivé na chemické podnety, čo podporuje domnienku, že skutočne ide o tieto orgány. Detekčná vzdialenosť zmyslových dutín je rovnako ako u postrannej čiary rádovo 100 – 200 metrov. Zrak Oko žraloka sa podobá oku stavovcov, ale je veľmi dobre prispôsobené morskému prostrediu. Sietnica obsahuje veľký počet tyčiniek (videnie v tme) a menší počet čípkov (ostrosť a vnímanie farieb). Zornička sa môže otvárať aj zatvárať veľmi rýchlo podľa intenzity svetla a kvôli minimálnemu osvetleniu v podmorskom prostredí má oko aj tapetum lucidum (vrstva buniek za sietnicou schopných odrážať naspäť svetlo, ktoré už raz sietnicou prestúpilo) vlastné nočným dravcom. Žraloky vidia na kratšiu vzdialenosť aj nad vodnou hladinou, najmä žralok modrý je známy vystrkovaním hlavy nad vodu. Niektoré druhy žralokov majú zvláštny druh viečka, tzv. mžurku, čo je membrána, ktorá im najmä pri útoku prepadáva ako ochrana cez oko. Iné druhy žralokov mžurku nemajú, ale často skôr ako zaútočia, stočia oči dozadu, aby si ich chránili.Lorenziniho ampule a vetvenie postrannej čiaryZrakový systém žraloka modrého vykazuje niektoré odchýlky od ostatných druhov. Má výborne adaptované oko pre dobré videnie cez deň a dokonalé rozlišovanie farieb, zato je menej špecializované na nočné videnie, čo zodpovedá tomu, že je denným dravcom. Lorenziniho ampuly Lorenziniho ampuly, ktoré sú umiestené pod papuľou žraloka, sú detektory teplotných a vibračných zmien a zaznamenávajú tiež zmeny slanosti, kontaktného tlaku, a aj celkom nepatrné zmeny elektrického poľa. Nespočetné pokusy dokázali, že aj v celkom kalnej vode dokážu žraloky lokalizovať svoju korisť, a to aj vtedy, ak je napríklad nehybná alebo dokonca zahrabaná v piesku (všetky živočíchy vrátane človeka vytvárajú slabé elektromagnetické pole). Tento orgán tiež veľmi pravdepodobne nahradzuje zrak, keď má žralok pri útoku zakryté oko mžurkou alebo ho pootočí dozadu.
|
Žralokovidné
|
86534
|
Význam pre človeka Okrem systematického hubenia, založeného na tom, že žraloky sú nenávidení, človeku nebezpeční predátori, môžu byť lovené pre potravu (mäso mnohých je jedlé, nutrične veľmi výživná je pečeň). Žraločie plutvy sú v niektorých krajinách považované za vyhlásenú pochúťku; dopyt po nej naďalej rastie, čím sa významne zvyšuje ohrozenie žralokov. Číňania z plutiev okrem iného vyrábajú aj lepidlo.
|
Žralokovidné
|
86531
|
Stavba tela :: Pozri aj vlastnosti pod pásožiabrovce Žraloky sú veľmi dobre prispôsobené pohybu vo vode. Majú torpédovité, niekedy až hadovité pretiahnuté telo. Ich prsné plutvy nie sú spojené s osovou kostrou, ktorá je chrupavkovitá, ale vyskytujú sa na nej známky kostnatenia. Koža je krytá plakoidnými šupinami krytými sklovinou, ktoré spôsobujú veľkú drsnosť kože žralokov. Žiabrové štrbiny sú po stranách tela, pričom prúdenie vody cez ne zaisťuje len žralokov pohyb vpred. Voda pri tomto pohybe preniká ústami do ústnej dutiny a žiabrovými štrbinami zase von. To vedie k tomu, že ak sa zamotá žralok do siete, celkom rýchle sa udusí. Po prvej žiabrovej štrbine zostal menší otvor zvaný spirákulum. U niektorých rýchlo plávajúcich druhov je redukované, alebo celkom mizne. Naopak u druhov, ktoré sa zdržujú pri dne, je výrazne väčšie a okysličuje krv pre oko a mozog. U raje privádza vodu k žiabram, keď ležia zahrabané do piesku. Žraločie čeľuste majú v zvieracom svete celkom výnimočné vlastnosti. Praveké žraloky mali hornú čeľusť pevne spojenú s lebkou a museli sa teda spokojiť s pomerne malou korisťou. Počas vývoja sa však tlama posunula pod hlavu, horná čeľusť sa uvoľnila z lebečného spojenia a stala sa pohyblivou. Tým pádom môžu dnešné žraloky zožrať značne objemnú korisť alebo z nej vytrhávať veľké kusy mäsa. Čeľuste sú ovládané nepredstaviteľne výkonnými svalmi. Sila stisku čeľustí nameraná u žraloka dlhého tri metre činila 3 tony na (sila stisku ľudskej čeľuste je u sedemdesiatkilového človeka asi 220 kilogramov na ). Ostré, spravidla trojuholníkové zuby kožného pôvodu sú zasadené v pevnom väzivovom tkanive a usporiadané v niekoľkých radoch, z ktorých funkčný je však len ten prvý. Žraločie zuby majú neobmedzenú schopnosť regenerácie. Po opotrebovaní alebo poškodení sa zuby ohnú dopredu a vypadnú, pričom na rad príde rad druhý. Počet radov nie je konečný, ďalšie stále dorastajú. Rýchlosť obnovy zubov sa líši podľa druhu, môže trvať 8 – 10 dní, ale tiež niekoľko mesiacov. Zuby v spodnej čeľusti slúžia k pridržaniu koristi, zatiaľ čo zuby v čeľusti hornej k rezaniu (to je spôsobené prudkým hádzaním hlavy do strán pri útoku). Tráviaca sústava je pomerne krátka, na ústnu dutinu nadväzuje hltan, po ňom nasleduje krátky pažerák, žalúdok a tenké črevo a nakoniec hrubé črevo s tzv. špirálnou riasou a kloaka. Na túto os je napojená veľká pečeň s vysokým obsahom pečeňového tuku a vylučovacie ústrojenstvo s prvoobličkami. Žraloky sú gonochoristi s vnútorným oplodnením. Sú vajcorodé, vajcoživorodé alebo živorodé, pričom u druhej skupiny môže dochádzať k vnútromaternicovému kanibalizmu. Vajíčka sú hranaté a veľké, u niektorých druhov cez . Chrbtová struna začína byť zaškrcovaná stavcami (ale stále je súvislá). Žraloky majú v tele zvláštnu látku skvalen. Slúži k nadľahčovaniu tela a lepšiemu pohybu vo vode.
|
Žralokovidné
|
94566
|
Teplota tela Ako jeden z málo žralokov si dokáže udržovať vyššiu teplotu tela ako má okolitá voda. V jeho svaloch tvoria cievy spletitú sieť. Pri pohybe sa zahrievajú svaly a tým aj krv v cievach. Krv vytekajúca zo svalov, potom ohrieva studenú krv pritekajúcu zo žiaber. Pre žraloka to má mnohé výhody. Jeho svaly sú neustále pripravené k akcii a tiež trávenie prebieha omnoho rýchlejšie. Potom čo sa žralok nasýti, zvýši sa teplota jeho žalúdka o 6 °C. Keď korisť rýchle strávi, môže opäť skoro požiť novú. Tak si vytvára zásoby na horšie časy.
|
Žralok modrý (Carcharodon carcharias)
|
133045
|
Žralok tigrí a človek Tento žralok je zodpovedný za viac fatálnych útokov na človeka ako akýkoľvek iný druh žraloka. Podľa štatistík ISAF má tento žralok na svedomí 12 percent všetkých útokov na potápačov. Potápanie so žralokom tigrím Najväčšia šanca stretnúť sa s týmto žralokom je na východnom pobreží Afriky, na Havaji, na útese Ningaloo v Austrálii a v západnom Pacifiku. Cielene, s prikrmovaním a bez klietky, sa s týmto žralokom potápa len pri brehu mestečka Umkomaas v Juhoafrickej republike.
|
Žralok tigrí
|
307178
|
Opis Žralok obrovský je jeden z najväčších známych druhov žralokov. Najväčší exemplár bol chytený do siete na slede vo fundyjskom zálive v Kanade v roku 1851. Jeho celková dĺžka bola 12,27 metrov a váha sa odhaduje na 19 ton. Niektoré exempláre dnes presahujú 9, ba dokonca 10 metrov, ale po rokoch silného rybolovu sa tieto stali vzácnosťou. Tento žralok niekedy žije samotársky, no môže žiť aj v skupinách, ktoré majú 20 až 30 jedincov. Dožíva sa okolo 50 rokov.
|
Žralok obrovský (Cetorhinus maximus)
|
95294
|
Opis Má dve chrbtové plutvy bez tŕňov, päť párov žiabrových štrbín a prúdnicovité telo. Patrí medzi neveľa druhov žralokov, ktoré často plávajú proti prúdu riek (jedného jedinca objavili v Amazonke až 3000 kilometrov od mora). Živí sa nezvyčajne rozmanitou potravou od bezstavovcov cez ryby a žraloky až po cicavce, pričom požiera aj mladé jedince vlastného druhu. Patrí medzi najnebezpečnejšie žraloky na svete; je zaznamenané veľké množstvo nielen vyprovokovaných, ale aj nevyprovokovaných útokov na človeka.
|
Žralok belavý
|
133040
|
Telesné vlastnosti Klinový tvar hlavy umožňuje žralokovi tigriemu vykonávať rýchly pohyb do strán, a to vďaka nízkemu odporu vody. Žralok tigrí má na tele drobné otvory s elektrickými senzormi, ktoré mu umožňujú zachytiť aj ten najmenší pohyb jeho koristi. Vďaka týmto receptorom dokáže žralok svoju korisť okamžite zamerať i v tme.
|
Žralok tigrí
|
600377
|
Ako jeden z málo žralokov si dokáže udržovať vyššiu teplotu tela ako má okolitá voda. V jeho svaloch tvoria cievy spletitú sieť. Pri pohybe sa zahrievajú svaly a tým aj krv v cievach. Krv vytekajúca zo svalov, potom ohrieva studenú krv pritekajúcu zo žiaber. Pre žraloka to má mnohé výhody. Jeho svaly sú neustále pripravené k akcii a tiež trávenie prebieha omnoho rýchlejšie. Potom čo sa žralok nasýti, zvýši sa teplota jeho žalúdka o 6 °C. Keď korisť rýchle strávi, môže opäť skoro požiť novú. Tak si vytvára zásoby na horšie časy.
|
Žralok modrý (Carcharodon carcharias)
|
292219
|
Správanie Je to samotár, obývajúci rozličné habitaty. Svoje domovské územie si označuje hromadami trusu a močom. Kŕmi sa hlavne za šera alebo v noci. Cez deň je ukrytý v tieni alebo kališti. Votrelcov obvykle toleruje, ale je to veľmi nepredvídateľný živočích a môže náhle zaútočiť.
|
Nosorožec ostronosý
|
302706
|
Etológia Je to nočný živočích a väčšinu aktívneho času strávi hľadaním potravy v korunách stromov. Robí aj väčšie okľuky len aby nemusel zliezť na zem a vystaviť sa nebezpečenstvu. Od svojho hniezda sa často nevzďaľujú, najviac 70 m. Počas zimy (začiatok októbra) hibernuje v hniezde pod lístím na vrchnej vrstve lesnej pôdy alebo na kmeňoch a nadzemných koreňoch. Po zobudení na jar (neskorý apríl alebo začiatok mája) buduje pletené hniezda z trávy a lístia. Ak je počasie studené a vlhké a je nedostatok potravy, upadá do apatie. Schúli sa do klbka a spí. Väčšinu času tak strávi v spánku, buď v zime počas hibernácie alebo v lete počas apatie. Živý sa najmä lieskovými orechmi, vďaka čomu získal svoj názov v mnohých jazykoch. Orechy požiera hlavne pred hibernáciou a sú hlavnou zložkou pre tvorbu tukových zásob. Požiera aj hmyz, vtáčie vajcia, bobule, nektár, kvety a mladé výhonky. Jeho strava je rôzna v závislosti na hojnosti, nadmorskej výške a ročnom období. K živočíšnej strave sa uchyľuje pri nedostatku výživných rastlín. Sú samotárski, ale v tesnej blízkosti môže žiť aj niekoľko jedincov, ktorí sa potom delia o potravu a dorozumievajú so širokou škálou vrčivých až hvízdavých zvukov. Samice sú gravidné 22 – 24 dní, v jednom vrhu rodia až 9 (v priemere štyri až päť mláďat). Ročne mávajú dva vrhy, vo vyšších nadmorských výškach jeden a vo vhodnom biotope až tri. Dožíva sa 3 až 4 roky.
|
Pĺšik lieskový
|
289827
|
Rozmnožovanie Žralok belasý je živorodý živočích. Samica si uchováva samcovu spermiu asi rok, aby sa mohla kedykoľvek znovu oplodniť. V závislosti od veľkosti samice, by samica mohla na svet priviesť 4 – 135 mláďat.
|
Žralok belasý (Prionace glauca)
|
65088
|
žr Žralok útočí: Ľudožrút
|
Zoznam filmových článkov/Ž
|
307180
|
Rozmnožovanie Žralok obrovský je vajcoživorodý. Embryo je v prvom štádiu závislé na žĺtkovom vačku, neskôr sa živí neoplodnenými vajíčkami produkovanými matkou. Tento jav je známy ako oofagia. Dĺžka gravidity nie je presne známa, no predpokladá sa doba okolo jedného roku. V jednom vrhu rodí žralok 1 – 2 mláďatá, ktoré merajú 1,5 m – 2 m. Je však známa samica, ktorá bola pri vylovení gravidná a nosila 6 nenarodených mláďat.
|
Žralok obrovský (Cetorhinus maximus)
|
74913
|
Opis Je to vták veľký ako škorec obyčajný. Dosahuje dĺžku tela 22 – , rozpätie krídel 34 – a maximálnu hmotnosť 82 g. Na rozdiel od podobného ďatľa veľkého mu čierny prúžok v podobe fúzov nezasahuje na temeno hlavy, spodné chvostové krovky sú jasnejšie červené, na chvoste má menej a na krídle viac bielych škvŕn. Samec má červenú tylovú škvrnu, samica je bez tejto škvrny, mláďatá majú temeno hlavy celé červené a často aj červenkastú hruď v tvare obrátenej podkovy.
|
Ďateľ hnedkavý
|
95297
|
Rozmnožovanie Žraloky belavý sa rozmnožujú v lete, často v poloslaných vodách v ústí riek. Po zhruba ročnej brezivosti rodí samica až 13 mláďat (sú živorodí). Mláďatá sú po narodení zhruba dlhé a pohlavnú dospelosť dosahujú v 10 rokoch života. Medzi mláďatami sa často prejavuje kanibalizmus.
|
Žralok belavý
|
504670
|
Potrava Všežravec uprednostňujúci mäsitú potravu. Prispôsobuje sa zdroju potravy. Na jar zbiera hmyz, pandravy a drobné stavovce na poliach, vyberá vtáčie hniezda alebo chytí i mláďatá cicavcov, pri vodách žaby, mŕtve ryby alebo uviaznuté po povodniach v plytkých mláčkach. Na jeseň chytá hraboše, zbiera ovocie, orechy a chodí aj na zrejúcu kukuricu. V zime hľadá potravu na hnojiskách, smetiskách i pri odpadových košoch v mestách.
|
Vrana popolavá
|
86512
|
Charakteristika Pozri aj vlastnosti pod drsnokožce. Charakterisické telesné znaky: Stavce sú kalcifikované chrupavkovité. Zuby sú nahradzované priebežne v priebehu života a nie sú pevne pripevnené k čeľustiam. Horná čeľusť nie je pevne spojená s lebkou. Plutové lúče sú z trvdého ceratotrichia. Majú päť žiabrových štrbín. Dlhé sú vyše , najväčší žijúci druh – žralok veľrybí – až 12-. Niektoré hlbokomorské žraloky, žijúce v hĺbkach , nedosahujú v dospelosti ani . Sú dravé. Rastú pomaly, majú pomalú látkovú výmenu, a preto často dlho žijú. Niektoré žraloky lovia len raz za 6 týždňov. Hoci dobre vidia, spoliehajú sa na nevizuálne zmysly. V porovnaní s kostnatými rybami majú relatívne veľký mozog. Niektoré druhy kladú vajcia, iné rodia živé mláďatá. Rodičovská starostlivosť nie je známa. Počet mláďat je nízky. Pohyb je efektívny, plakoidné šupiny minimalizujú odpor vody. Najväčšie žraloky a rod manta sú planktofágne, ostatné žraloky trhajú svoju korisť zubmi, ktoré sú nahradzované po niekoľkých dňoch. Veľa rají má zuby uspôsobneé na drtenie schránok mäkkýšov. Elektrické raje (torpéda) majú svaly transformované na výrobu elektrickej energie na omráčenie koristi.
|
Pásožiabrovce
|
306218
|
Charakteristika Vyskytuje sa v pobrežných vodách tropického a subtropického pásu po celom svete vrátane brakického prostredia. Genetické analýzy potvrdili veľké rozdiely v rámci jedného druhu; do istej miery izolovaná populácia v západnom Atlantiku vykazuje isté rozdiely oproti jedincom žijúcim v iných oblastiach. Žralok čiernocípy má mohutné vretenovité telo, špicatý rypec a pretiahnuté žiabrové štrbiny. Charakteristické je sfarbenie cípov plutiev čiernou farbou. Tento druh dorastá do priemernej dĺžky 1,5 metra. Ide o energický druh žraloka, známy tým, že pri útoku na húfy malých rýb vyskakuje nad hladinu. Jeho správanie však bolo v porovnaní s ostatnými zástupcami čeľade Carcharhinidae popísané ako plaché. Rovnako ako ostatní zástupcovia čeľade je tento druh živorodý, samice rodia 1 až 10 mláďat každý druhý rok. Mladé žraloky trávia prvé mesiace svojho života na plytčinách, samice sa vracajú porodiť do oblastí, kde sa samy narodili. Pri absencii samcov sú samice schopné nepohlavného rozmnožovania. Žraloky čiernocípe tvoria počas obdobia dospievania skupiny rôznych veľkostí. Tento druh nepredstavuje za bežných okolností pre potápačov riziko, ale je zodpovedný za rad útokov na ľudí v prítomnosti svojej prirodzenej potravy. Hospodársky sa žralok čiernocípy využíva skôr pre svoje mäso, plutvy, kožu a pečeň, z ktorej sa získava olej. Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) ho hodnotí ako takmer ohrozený pre jeho nízku mieru reprodukcie a vysokú hodnotu pre rybárov.
|
Žralok čiernocípy
|
307188
|
Charakteristika Bol objavený v roku 1976. Odvtedy bolo ulovených 5 jedincov a jeden dokonca živý na pobreží Kalifornie v roku 1990. Vedci dali tomuto žralokovi rádiovysielač, ktorý umožňoval sledovať jeho pohyb. Najčastejšie sa pohybuje v hĺbkach 135 - 150 m pod hladinou. Živí sa prísavníkmi, drobnými plávajúcimi kôrovcami. Po západe slnka vystupuje z hĺbky asi do 12 m, kam sa na noc sťahuje aj jeho potrava. Dosahuje dĺžku až 5 metrov a hmotnosti 680 kg. Žralok veľkoústy je drsnokožec s meter širokou tlamou (so svetielkujúcimi orgánmi na gambách), do ktorej naberá kril. Tento žralok má mimikry podobné útvaru z kameňa.
|
Žralok veľkoústy
|
600382
|
Posledné výskumy ukazujú, že predná časť aj s bokmi na hlave je pokrytá špecializovanými zmyslovými orgánmi (elektroreceptormi) schopnými vnímať veľmi slabé elektrické pole. Touto vlastnosťou sa radí medzi dokonalé výtvory evolúcie. S veľkou pravdepodobnosťou práve typ elektrického poľa veľmi spoľahlivo vyhodnotí a podľa určitého vzorca rozhodne o napadnutí iného tvora. Aj keď je to dokonalý stroj na zaistenie svojej potravy, dokáže sa veľmi dobre spriateliť s potápačmi. Nechá sa hladiť a pod. Ale pozor, sú to celkom ojedinelé prípady za dodržania najprísnejších pravidiel bezpečnosti. Ide o zriedkavé etologické prejavy. Na svete nie je veľa ľudí, ktorí dokážu rozpoznať a využiť priaznivú dispozíciu jedinca (napr. Mark A. Marks, André Hartman) a potápať sa so zvieraťom bez ochrannej klietky, dokonca s ním vedno plávať na vzdialenosť desiatok metrov držiac sa pri tom za dorzálnu plutvu žraloka (André Hartman). Potápač je totiž oblečený do tzv. železnej košele vrátane nohavíc a vrátane rukavíc z oceľových očiek. Práve tento odev je pravdaže tzv. Faradayova klietka, ktorá človeka dokonale odtieni a ten navonok potom nevyžaruje úplne žiadne elektrické pole! Toto je však dosiaľ pred zberom kvalitatívnych a kvantitatívnych dát potrebných pre vytvorenie hypotézy o tomto chovaní žraloka modrého.
|
Žralok modrý (Carcharodon carcharias)
|
311176
|
Opis Tento druhý najväčší druh z čeľade sfyrnovitých (po druhu Sphyrna mokarran ) môže dorásť až do dĺžky 5 metrov. Obvykle však dorastá do dĺžky 2,5 – 4 metre. Ide o dravce, živiace sa kostnatými rybami aj bezstavovcami. Väčší jedinci si dovolia zaútočiť aj na iné žraloky či raje. Rovnako ako ostatné druhy kladivohlavých žralokov je aj žralok kladivohlavý živorodý. Samice rodia v jednom vrhu 20 – 40 mláďat. Žralok kladivohlavý, je rovnako ako mnoho ďalších druhov žralokov, lovený pre svoje plutvy, cenené ako základná surovina pre žraločiu polievku. Tento druh je vzhľadom na svoju veľkosť pre človeka potenciálne nebezpečný a pravdepodobne má na svedomí niekoľko útokov na ľudí, hoci mohlo ísť o iné druhy kladivohlavých žralokov vzhľadom k ich vzájomnej podobnosti. Databáza ISAF Floridského múzea do roku 2009 eviduje 34 útokov žralokov rodu Sphyrna na ľudí, z toho 17 nevyprovokovaných a 1 fatálny ( smrteľný ).
|
Žralok kladivohlavý
|
307325
|
Správanie Tieto žraloky sa obvykle zdržujú v pobrežných vodách v hĺbkach medzi 60 až 190 metrov, aj keď boli zaznamenané tiež vo väčších hĺbkach. Počas dňa často vyhľadávajú útočište v podmorských jaskyniach a medzi skaliskami a v noci vyrážajú na lov. Počas dňa vykazujú pomalšie správanie, aktívnejšími sa stávajú v noci. Žralok býčí je jediný známy druh žraloka, ktorý prehĺta vzduch a ukladá si ho v žalúdku, aby zachoval neutrálny vztlak pri plávaní. Napriek tomu že sa všeobecne tvrdí, že tento druh žraloka nie je pre ľudí nebezpečný, databáza ISAF obsahuje 76 zaznamenaných útokov na ľudí, z ktorých 29 bolo klasifikovaných ako nevyprovokované. Dva z týchto nevyprovokovaných útokov viedli k úmrtiu.
|
Žralok býčí
|
289825
|
Opis Žralok belasý má pretiahnuté, štíhle telo s dlhým rypákom a má hladkú kožu, iba s malými zúbkami. Má malé oči s tzv. tretím viečkom. Má 5 žiaber, kým posledný je nad prsnými plutvami, spirakulum chýba. Má dve chrbtové plutvy, prvá je väčšia než druhá a ležia medzi brušnými plutvami. Má trojuholníkovité zuby s pílkovitými okrajmi. Chrbtová plutva ide šikmo hore, horný lalok je oveľa väčší. Má modré telo s bielymi bokmi. Meria 3,8 m a váži až 250 kg.
|
Žralok belasý (Prionace glauca)
|
600386
|
V súčasnosti neexistujú žiadne štúdie o tom, koľko potravy spotrebuje žralok modrý za deň. Je ale známe, že jej množstvo závisí na teplote vody a na tom, koľko vhodnej koristi má zrovna žralok na dosah. Pre loviaceho žraloka je životne dôležitý mimoriadne jemný čuch, najcitlivejší z jeho zmyslov. Čuchom dokáže vystopovať potravu na veľkú vzdialenosť. Tisíce drobných jamôk (tzv. Lorenziniho čiašky), ktorými je posiate rostrum (predná časť hlavy), predstavujú dôležitý zmyslový orgán. Svojim mimoriadne výkonným čuchom dokáže žralok vystopovať aj nepatrné množstvo krvi (1 kvapka v 4,6 miliónoch litrov vody).
|
Žralok modrý (Carcharodon carcharias)
|
95336
|
Význam Hoci zatiaľ bolo preukázaných iba 6 útokov na človeka týmto žralokom, môžeme tento druh považovať za veľmi nebezpečný. Žralok citrónový vylučuje moč celým telom, preto nemá chutné mäso.
|
Žralok citrónový
|
302773
|
Potrava Živí sa rôznonôžkami, larvami hmyzu a ďalšími malými bezstavovcami. Požiera aj detrit. Korisť v tme loví pomocou chemoreceptorov, je citlivý na zvukové vlny a vibrácie.
|
Jaskyniar (rod)
|
86529
|
Výskyt Žraloky sú predovšetkým morské predátory, obývajú väčšinu rozlohy morí a oceánov. Niektoré z nich sa vyskytujú aj v brakických vodách pri ústí riek a prenikajú do ich dolných tokov. Vyskytlo sa aj niekoľko druhov, ktoré sa adaptovali na život vo väčších sladkých jazerách.
|
Žralokovidné
|
289823
|
Introduction Žralok belasý (iné názvy: žralok modrý , žralok obyčajný , žralok modrastý , bohemizmus žralok modravý , zriedkavo žralok sivý ; ) je druh žraloka vyskytujúci sa takmer na celom svete (v Severnom ľadovom oceáne a v Južnom ocáne nežijú). Je to prvý druh žraloka, na ktorom bol testovaný tzv. protižraločí odev v podobe oblečenia z kovových krúžkov. Napriek svojmu celosvetovému rozšíreniu nie je početným druhom, lebo je stále komerčne lovený.
|
Žralok belasý (Prionace glauca)
|
133043
|
Správanie Cez deň sa tento žralok pohybuje prevažne na otvorenom mori, v noci pri pobreží. Žije väčšinou osamote, ale viacero jedincov sa môže zhromaždiť na jednom mieste kvôli potrave. Niekedy migruje na veľké vzdialenosti.
|
Žralok tigrí
|
86533
|
Potrava Sú to dravci (s výnimkou niekoľkých planktónožravých druhov), najväčší podiel ich stravy tvoria ryby. Lovia však v podstate všetky morské živočíchy a aj morské vtáky a plutvonožce. Je prirodzene známych aj mnoho prípadov útokov na človeka, pričom väčšina posudkov vychádza z toho, že nešlo o útok na človeka ako taký, ale o zámenu s inými objektmi, na ktoré žralok inak útočí (tuleň atď.). Treba však dodať, že žralok (na rozdiel napríklad od kosatky) netrpí žiadnymi zábranami a človeka zožerie aj potom, keď zistí, že to tuleň nie je.
|
Žralokovidné
|
96974
|
Súhrnné informácie Dĺžka: 12 – 14 m Hmotnosť: vyše 12 ton Rozmnožovanie: živorodý Výskyt: vody mierneho až tropického pásma po celom svete Status: zraniteľný Biotopy výskytu: koralové útesy a okolité vody, otvorené more a oceán
|
Žralok veľrybí
|
600391
|
Vďaka veľkým trojuholníkovitým zubom s pílkovitým okrajom je žralok modrý vynikajúco vyzbrojený na rezanie a trhanie mäsa koristi. V niektorých situáciách pláva s vycerenými zubami, čím dáva svojim súkmeňovcom a všetkým rivalom jasne najavo, aby sa radšej stiahli do úzadia a nesnažili sa súťažiť s ním o získanie potravy a narúšať jeho osobný priestor. Tento osobitý prejav správania označujú behaviorálni ekológovia (napr. Mark A. Marks), ktorí sa týmto druhom zaoberajú, ako tzv. „gaping“ (zívanie).
|
Žralok modrý (Carcharodon carcharias)
|
86542
|
Introduction Žraloky je synonymum pre taxonomickú jednotku žralokovidné. Žralok je slovenské označenie viacerých rodov (napr. Squaliosus , Carcharias , Peistiophorus , Cetorhinus …) zo skupiny žralokovidné.
|
Žraloky
|
306135
|
Taxonómia Francúzsky prírodovedec Charles Alexandre Lesueur publikoval prvý vedecký popis žraloka tmavého v roku 1818. Zaradil ho do rodu Squalus a dal mu druhové meno obscurus (z latinčiny "tmavý"), podľa jeho sfarbenia. Ďalší prírodovedci neskôr zaradili tento druh do rodu Carcharhinus . Lesueur neoznačil holotyp, lebo pravdepodobne pracoval so žralokom chyteným v severoamerických vodách.
|
Žralok tmavý
|
86530
|
Vývoj žralokov Žraloky patria do podtriedy pásožiabrovce, triedy paryby, čo je prastará trieda, ktorá sa objavila už v starších prvohorách. V súčasnosti sú okrem troch nadradov (žraloky, raje a chimérotvaré) všetky skupiny parýb vyhynuté. Zo súčasnej fauny patria žraloky k najstarším skupinám živočíchov. Prvé žraloky boli vo fosílnych záznamoch nájdené už vo vrstvách ordoviku, čiže vo vrstvách z doby pred 450 – 420 miliónmi rokov, teda skôr ako sa objavili prvé suchozemské stavovce a pred kolonizáciou kontinentov rastlinami. Z prvých žralokov boli objavené len čeľuste a nie všetci paleontológovia sú presvedčení, že išlo o pravé žraloky. Najstaršie všobecne uznávané žraločie čeľuste boli objavené vo vrstvách starých 420 miliónov rokov, teda zo silúru. Vtedajšie žraloky boli však odlišné od súčasných žralokov. Väčšinu súčasných žralokov možno vysledovať späť až do doby pred 100 miliónov rokov. Väčšina fosílnych nálezov sú žraločie zuby, často vo veľkom množstve. Odhady naznačujú, že žralokom rastú desaťtisíce zubov po celý život, čo vysvetľuje tak veľké množstvo nálezov zubov. Hromadný nález žraločích zubov v sedimentoch však neznamená hromadný úhyn žralokov, ale je dôsledkom naplavenia vypadnutých zubov vodnými prúdmi. Medzi najstaršie primitívne žraloky patrí Cladoselache , žralok žijúci zhruba pred 370 miliónmi rokov v oblasti prvohorného Ohia, Kentucky a Tennessee. Vo vtedajších dobách sa v týchto miestach nachádzalo rozsiahle plytké more. Cladoselache bol len asi meter dlhý žralok s tuhými trojuholníkovitými plutvami a úzkymi čeľusťami. Jeho zuby boli niekoľkokrát lomené a opotrebovávali sa používaním. Z relatívne malého množstva celkom nájdených zubov je zrejmé, že Cladoselache svoje zuby pravidelne neobmeňoval, ako je tomu u moderných žralokov. Jeho chvostová plutva bola podobného tvaru, aké má žralok modrý a žralok mako. Fosílne nálezy naznačujú, že išlo o rýchleho a mrštného plavca. Väčšina fosílnych žralokov pochádzajúcich zo sedimentov starých 300 až 150 miliónov rokov môže byť zaradená do jednej z dvoch skupín. Xenacanthida bola takmer exkluzívne sladkovodná. Než táto skupina žralokov vyhynula (pred 220 miliónmi rokmi) rozšírila sa po celom svete. Druhá skupina, Hybodontiformes , sa objavila približne pred 320 miliónmi rokov a väčšinou išlo o morské žraloky, aj keď sa medzi nimi nachádzali aj sladkovodné druhy. Moderné žraloky sa začali objavovať približne pred 100 miliónmi rokov. Fosílie lamnotvarých sa datujú do obdobia spodnej kriedy. Jedna z najmladších skupín žralokov sú kladivohlavé žraloky (čeľaď Sphyrnidae), ktoré sa objavili v eocéne. Najstaršie nájdené zuby žraloka modrého sú datované do doby pred 60 – 65 miliónmi rokov, z obdobia vymretia dinosaurov. V samom začiatku ich evolúcie sa objavili dve vývojové vetvy. Jedna vetva predstavuje modrého žraloka s hrubo vrúbkovanými zubami a pravdepodobne z týchto sa vyvinul moderný veľký modrý žralok. Druhá vetva predstavovala žraloky s jemne vrúbkovanými zubami. Tieto žraloky dosiahli obrovských rozmerov a patrí k nim aj vyhynutý Carcharodon megalodon , ktorý žil v oceánoch neogénu ešte pred 1,5 miliónmi rokov, teda v dobe nášho prapredka človeka zručného. Rovnako ako väčšina vyhynutých žralokov, je aj megalodon známy predovšetkým z nálezov zubov a čeľustí. Tieto obrie žraloky dosahovali dĺžky okolo 16 metrov, pričom mohli pravdepodobne dorásť až do dĺžky 20 metrov, staršie odhady dokonca uvádzali až 30 metrov. Paleontologické nálezy naznačujú, že išlo o aktívneho predátora vtedajších veľrýb.
|
Žralokovidné
|
98798
|
Pozri aj Bylinožravec Mäsožravec Hmyzožravec Kategória:Organizmy podľa životného prostredia
|
Všežravec
|
95293
|
Introduction Žralok belavý () je mohutný a veľký druh žraloka z čeľade Carcharhinidae dlhý až a s hmotnosťou okolo . Samice bývajú väčšie: dlhé s hmotnosťou až . Má zaokrúhlený masívny nosec, veľké žiabrové štrbiny a veľkú chrbtovú plutvu. Telo má zvrchu sfarbené šedé, brucho je biele.
|
Žralok belavý
|
289289
|
Správanie Kobra kráľovská žije hlboko v pralese a často sa zdržiava neďaleko vody. Stretu s človekom sa vyhýba, ale bolo zaznamenaných niekoľko prípadov uhryznutia týmto hadom. Had v ohrození vztýči prednú tretinu tela do výšky asi 1,5 metra, roztiahne úzku „kapucňu“ a vyrazí dopredu, uštipnúť sa pokúša málokedy.
|
Ophiophagus
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.