_id
stringlengths 2
6
| text
stringlengths 8
76.9k
| title
stringlengths 2
100
|
|---|---|---|
203807
|
Introduction Rôzne druhy žiariviek. Zhora: 1. kompaktná žiarivka pre použitie s elektronickým predradníkom 2. kompaktná žiarivka so štartérom, integrovaným v pätici 3. lineárna žiarivka T5/T16 (ø ), 4. lineárna žiarivka T8/T26 (ø ) Verejné osvetlenie lineárnymi žiarivkami Kompaktná žiarivka pre priamu náhradu žiaroviek – tzv. úsporná žiarovka Elektronický predradník kompaktnej žiarivky Tlejivkový štartér pre lineárne žiarivky Predradená tlmivka pre lineárne žiarivky Germicídna výbojka – má rovnakú konštrukciu ako žiarivka, neobsahuje však luminoforovú vrstvu. Vyžaruje preto priamo ultrafialové žiarenie. Využíva sa na sterilizáciu a jej žiarenie je zdraviu škodlivé. Žiarivka je druh elektrického svetelného zdroja, ktorá na premenu elektrickej energie na svetelnú využíva žiarenie tlejivého elektrického výboja v parách ortuti. Samotný výboj vyžaruje neviditeľné ultrafialové žiarenie, ktorým je ožarovaná tenká vrstva vhodného luminoforu, nanesená na vnútornej strane banky žiarivky. Žiarenie excituje molekuly luminoforu, ktoré následne pri návrate do pôvodného stavu emitujú fotóny viditeľného svetla. Tento jav sa nazýva fluorescencia (odtiaľ je odvodený aj anglický názov žiarivky – fluorescent lamp ). Od prvého septembra 2009 bol v krajinách Európskej únie zakázaný predaj klasických žiaroviek s príkonom vyšším ako 80 W a od prvého septembra 2012 bol zakázaný predaj klasických žiaroviek s príkonom vyšším ako 70 W. Tieto obmedzenia sa výraznou mierou podpísali na väčšom rozšírení tzv. kompaktných žiariviek (žiariviek do pätíc) resp. neskôr LED žiaroviek.
|
Žiarivka
|
50557
|
Pozri aj Halogénová žiarovka Výbojka LED
|
Žiarovka
|
186766
|
Introduction Súbor:Xenon short arc 1.jpg|thumb|15 kW xenónová oblúková lampa z IMAX projektoru, kde sa využíva jej vysoký žiarivý výkon, účinnosť a farba svetla, podobná dennému svetlu. Svetelná výbojka je druh výbojky; elektrický svetelný zdroj, v ktorom svetlo vzniká elektrickým výbojom v plyne alebo kovovej pare (alebo ich zmesi). Jeho konštrukcia je jednoduchá: sklenená trubica inertný zriedený plyn elektródy prípadný luminofor, nanesený na vnútornej strane trubice
|
Svetelná výbojka
|
287353
|
Prehľad merných svetelných výkonov Typ zdroja merný svetelný výkon lm/watt Sodíková výbojka nízkotlaká 160180 LED 100 - 170 Sodíková výbojka vysokotlaká 100140 Halogenidová výbojka 8090 Žiarivka s denným svetlom 6085 Ortuťová výbojka 4060 Žiarivka bežná 4060 Halogénová žiarovka 1217 Žiarovka bežná 1015 Kategória:Osvetlenie
|
Merný svetelný výkon
|
251587
|
Materiál a konštrukcia Konštrukciu tvorí kupola, hliníkový tubus vedúci svetlo, ktorý je buď priamy alebo zalomený 30° kolenom, difúzor, tesnenia. Vnútorná strana tubusu je buď ako kompaktný zrkadlový hliníkový materiál s odrazivosťou okolo 96% alebo to môže byť nanesená povrchová vrstva. V spodnej časti je umiestnený rozptyľovač svetla (difúzor), tvorený dvojitým sklom s tepelnoizolačnými vlastnosťami, ktorý rozptyľuje svetlo do priestoru na plochu okolo 25 m2. Na exteriérovej strane sa umiestňuje priehľadná kupola. Tvar kupoly sa volí polguľový, keďže pri takomto tvare v každej fáze dňa dopadá na určitú rovinu kupoly svetlo kolmo. Krytie riešené ako rovinná plocha vykazuje až 30% straty svietivosti. Kupoly sa vyrábajú z pevného akrylátu, odolného voči ultrafialovému žiareniu. Samotný tvar svetlovodu poskytuje niekoľko variant – elipsa, štvorec, obdĺžnik.
|
Svetlovod
|
500249
|
Introduction Mathmos lávová lampa Lávová lampa alebo magma lampa je druh svietidla, ktorý sa väčšinou používa ako dekorácia. Lampa sa vyrába v rôznych tvaroch a s rôzne zafarbenou vodou a voskom. Podstavec môže byť vyrobený z materiálov ako napríklad drevo, plast, hliník…
|
Lávová lampa
|
421488
|
Strednotlakové germicídne lampy Strednotlakové germicídne výbojky sú viac podobné vysokotlakovým výbojkám (HID) ako žiarivkám. Tieto výbojky vyžarujú širokopásmové UV žiarenie v spektre C. Často sa používajú v priemyselnej úprave vody, pretože sú zdrojmi veľmi intenzívneho žiarenia. Takisto sú účinnejšie ako nízkotlakové výbojky. Tieto výbojky produkujú veľmi jasné modrastobiele svetlo.
|
Germicídna výbojka
|
421417
|
Introduction Nízkotlaková sodíková výbojka Vysokotlakové sodíkové výbojky Emisné spektrum nízkotlakovej sodíkovej výbojky. Veľmi úzke emisné spektrum sodíka spôsobuje monochromatickosť svetla takéhoto druhu výbojok. Predmety nim osvetlené teda strácajú farby a žiaria v odtieňoch 589 nm (žlto-oranžového) svetla. Cesta osvetlená vysokotlakovými sodíkovými výbojkami Sodíková výbojka je druh výbojky, ktorá používa elektrický výboj v prostredí sodíkových výparov na výrobu svetla. Existujú dva varianty týchto výbojok: nízkotlakové a vysokotlakové . Pretože sodíkové výbojky spôsobujú menej svetelného znečistenia ako ortuťové výbojky, mnoho miest, ktoré majú veľké astronomické observatóriá ich uplatňujú.
|
Sodíková výbojka
|
421418
|
Nízkotlakové sodíkové výbojky Nízkotlakové sodíkové výbojky majú výbojku z borokremičitého skla, ktorá obsahuje kovový sodík, malú dávku neónu a argónu v Penningovej zmesi kvôli spusteniu plynového výboja. Výbojka môže byť priama alebo v tvare písmena U. Po zapnutí začne výbojka emitovať matné červené/ružové svetlo, ktoré ohrieva kovový sodík a počas niekoľkých minút, ako sa začne kovový sodík vyparovať, sa svetlo zmení na jasno žlté.
|
Sodíková výbojka
|
186767
|
Delenie výbojka plnená plynom, napr. neónová výbojka („neónka“)(prvé neónové trubice zostrojili v roku 1858 nemeckí fyzici Július Plücker (1801-1868) a Heinrich Geissler (1815-1879)), xenónová výbojka, vodíková výbojka, svietiaca rúrka („neónová trubica“), tlejivka výbojka plnená kovovými parami, napr.: halogenidová výbojka ortuťová výbojka – vrátane bežne používaných osvetľovacích žiariviek a kompaktných žiariviek sodíková výbojka kombinácie
|
Svetelná výbojka
|
421420
|
Pozri aj Ortuťová výbojka Xenónová výbojka Metalhalogenidová výbojka Tlejivka
|
Sodíková výbojka
|
421410
|
Introduction Metalhalogenidová výbojka Osvetlenie metalhalogenidovými výbojkami na bejzbalovom ihrisku Halogenidová výbojka alebo metalhalogenidová výbojka je výbojka, v ktorej sa svetlo tvorí elektrickým oblúkom v plynnej zmesi rozprášenej ortute a kovových halogenidov (zlúčenina kovov s brómom alebo jódom). Je druhom svetelnej výbojky a nie je zhodná s halogénovou žiarovkou. Bola vyvinutá v 60. rokoch a je podobná ortuťovým výbojkám, ale obsahuje ďalšie zmesi kovov v oblúkovej rúrke na zlepšenie efektívnosti a podania farieb (belosti) svetla. Halogenidové výbojky majú vysoké svetelné využitie, a to okolo 75 - 100 lúmenov na watt, čo je skoro dvojnásobne viac ako ortuťová výbojka a 3 až 5-krát viac ako žiarovky, životnosť 6000 až 15000 hodín (o niečo menej ako ortuťové výbojky) a vytvárajú intenzívne biele svetlo. Podobne ako ostatné výbojky pracuje aj halogenidová výbojka pod vysokým tlakom (4 až 20 atmosfér) a vyžaduje si špeciálne príslušenstvo na bezpečnú prevádzku rovnako ako elektronický predradník. Okrem toho pri nej trvanie predžeravenia dosahuje niekoľko minút, kým nedosiahne úplný svetelný výkon.
|
Halogenidová výbojka
|
94889
|
io Ionizačná energia · Ionizačná komora · Ionizujúce žiarenie
|
Zoznam fyzikálnych článkov/I
|
50593
|
Introduction Halogénová žiarovka Automobilová halogénová žiarovka H7 Halogénová žiarovka je žiarovka plnená halogénovým plynom, napr. jódom či brómom. Pri rozžeravení vlákna dochádza k vyrovnanej chemickej reakcii, pri ktorej sa materiál vlákna rovnomerne vyparuje a znova usadzuje na horúcich miestach, čo zabraňuje rýchlemu prehoreniu vlákna. Vďaka tomu môže halogénová žiarovka pracovať na vyšších teplotách, čo vedie k vyššiemu jasu a účinnosti než u klasických žiaroviek. Pretože banka žiarovky pri tomto procese musí byť veľmi horúca, vyrába sa z kremičitého skla, namiesto z normálneho skla, ktoré by pri týchto teplotách bolo príliš mäkké a tekuté. Azda najvýznamejším vedľajším prejavom použitia kremičitého skla namiesto normálneho je, že táto žiarovka sa stáva zdrojom UV-B žiarenia, pretože kremičité sklo je pre toto žiarenie, na rozdiel od obyčajného skla, priepustné. Pri nadmernom vystavení sa svetlu halogénovej žiarovky je teda možné sa aj popáliť. Pretože sklo je zvyčajne horúce a existuje tu nebezpečenstvo požiaru či popálenín, ako aj z dôvodu vystavenia UV žiareniu, sú tieto žiarovky obyčajne chránené filtrom z obyčajného skla, ktoré, ako sme už spomenuli, pohltí väčšinu UV-B žiarenia. Kremičité sklo môže byť poškodené zamastením dotykom ruky. Zamastením sa totiž zmení štruktúra skla a žiarovka sa po zapnutí pri zahriati spáli. Ak dôjde k dotyku sklenenej banky, má sa očistiť technickým liehom. Halogénové žiarovky sa často využívajú v automobilových reflektoroch, alebo v domácnostiach, keď má byť svetlo sústredené do jedného miesta (bodové svetlo).
|
Halogénová žiarovka
|
421486
|
Introduction Súbor:Germicidal Lamp 1.jpg|right|thumb|9W germicídna výbojka v tvare kompaktnej žiarivky Žiara germicídnej výbojky vybudená vysokonapäťovým snímačom Germicídna výbojka alebo baktericídna výbojka je špeciálny typ výbojky, ktorá produkuje ultrafialové žiarenie v spektre C (UVC) s vlnovou dĺžkou svetla 253,7 nm. Používa sa na sterilizáciu vzduchu, kvapalín a povrchov predmetov tam, kde je potrebné veľmi sterilné prostredie. Najčastejšie v zdravotníctve a potravinárstve. Existujú dva typy germicídnych výbojok: nízkotlakové germicídne výbojky strednotlakové germicídne výbojky
|
Germicídna výbojka
|
186769
|
Farba svetla Vlnová dĺžka (farba) výbojom emitovaného svetla je pevne určená chemickým zložením použitého plynu a môže sa nachádzať tak vo viditeľnom, ako aj neviditeľnom spektre. Na získanie rôznych farieb vyžarovaného svetla je možné použiť rozličné zmesi inertných plynov. 75px 75px 75px 75px 75px Farba výboja v rôznych plynoch, zľava: hélium, neón, argón, kryptón, xenón Ďalšia možnosť ako získať svetlo žiadanej farby je využitie fotoluminiscencie. Výbojka obsahuje plyn, žiariaci výbojom v oblasti neviditeľného ultrafialového (UV) žiarenia. Vnútorné steny banky sú pokryté luminoforom, excitovaným UV žiarením a následne vyžarujúcim svetlo s väčšou vlnovou dĺžkou – najčastejšie vo viditeľnej oblasti. Týmto spôsobom je možné získať široké spektrum farieb vrátane bielej. Na tomto princípe sú založené aj bežné osvetľovacie žiarivky a kompaktné žiarivky.
|
Svetelná výbojka
|
50999
|
Tepelné žiarenie Farebná škála rozohriateho povrchu podľa teploty (°C) Infračervené žiarenie je často zamieňané za tepelné žiarenie (podľa citlivosti ľudského tela), ale faktom je že povrchy telies zahrievajú takmer všetky druhy elektromagnetického žiarenia. Je však pravda, že objekty pri izbovej teplote emitujú najviac žiarenia v pásme IR 8 – 12 µm. Približne od 700°C je tepelné žiarenie vo vlnových dĺžkach viditeľných pre ľudské oko. Farby prechádzajú od "tmavého žiaru" cez tmavo červenú, červenú, po žltú až bielu. Túto skutočnosť používajú kováči na odhad správnej teploty spracovania ocele. Napríklad na správny odhad teploty kalenia. Farebný odhad teploty je možný aj pri rozdúchavaní pahreby, kedy červeno tlejúce uhlíky (750°C) sa pri rozdúchavaní sfarbujú až do žlta.
|
Infračervené žiarenie
|
573760
|
Chemické reakcie pri nabíjaní a vybíjaní Vybíjaním sa aktívna hmota zápornej aj kladnej elektródy premieňa na síran olovnatý (PbSO4) a elektrolyt je ochudobňovaný o kyselinu sírovú a obohacovaný o vodu. Pri vybíjaní teda klesá koncentrácia elektrolytu a naopak pri nabíjaní jeho koncentrácia rastie. Celková reakcia pri vybíjaní: : Pb + 2H2 SO4 + PbO2 → 2PbSO4 + 2H2O Na zápornej elektróde: : Pb + SO42- → PbSO4 + 2e- Na kladnej elektróde: : PbO2 + 4H+ + SO42- + 2e- → PbSO4 + 2H2O Pri nabíjaní prebiehajú uvedené reakcie opačným smerom. Vybíjanie akumulátora prebieha tiež samovoľne bez pripojenia k elektrickému obvodu.
|
Olovený akumulátor
|
564380
|
Princíp fungovania Fotovoltické články premieňajú slnečné žiarenie priamo na elektrický prúd Fotóny slnečného žiarenia dopadajú na PN priechod a svojou energiou vyrážajú elektróny z valenčného pásma do pásma vodivostného (uvoľňujú ich z pevných väzieb na atómy kryštalickej mriežky). Takto vzniknuté voľné elektróny sa pomocou elektród odvedú u najjednoduchších systémov priamo k spotrebiču, prípadne do akumulátora. Pre napájanie bežných domácich elektrospotrebičov striedavým prúdom je nutné doplniť striedač, ktorý energiu prevedie na striedavé napätie s veľkosťou a frekvenciou zhodnou s distribučnou sústavou. V najjednoduchšom solárnom článku sú vytvorené dve vrstvy s rozdielnym typom vodivosti. V jednej z vrstiev - materiál typu N - prevažujú negatívne nabité elektróny, naproti tomu v druhej vrstve - materiál typu P - prevažujú diery (prázdne miesta), ktorá ľahko akceptujú elektróny. V mieste, kde sa tieto dve vrstvy stretávajú - PN prechod - dôjde ku spárovanie elektrónov s prázdnymi miestami, čím sa vytvorí elektrické pole, ktoré zabráni ďalším elektrónom v pohybe z N-vrstvy do P-vrstvy. Za normálnych okolností sú elektróny v polovodičovom materiáli pevne viazané k atómom kryštalickej mriežky, materiál je nevodivý. Napríklad každý atóm kremíka má štyri valenčné elektróny. Pridaním veľmi malého množstva prvku s väčším počtom valenčných elektrónov (donor) sa vytvorí oblasť s vodivosťou typu N, v ktorej sa vyskytujú voľné elektróny, ktoré môžu prenášať elektrický náboj. Naopak prímes prvku s menším počtom elektrónov vytvorí oblasť s vodivosťou typu P, v ktorej sa kryštalickou mriežkou pohybujú diery - miesta, kde chýba elektrón. Pri zachytení fotónu s dostatočnou energiou (zodpovedajúcou vlnovou dĺžkou) v polovodičovom materiáli vznikne jeden pár elektrón-diera. Ak je vonkajší obvod uzavretý, pohybujú sa títo nositelia náboja opačným smerom, elektróny k zápornej elektróde, diery ku kladnej. Solárne články vyžadujú ochranu pred vplyvmi prostredia, preto sa umiestňujú medzi ochranné vrstvy, zvyčajne sklo a plastovú fóliu, ale používajú sa aj dve sklá alebo iné kombinácie materiálov. Pretože napätie jedného článku je nízke, prepájajú sa články sériovo do väčších panelov. Jeden solárny panel poskytuje dostatok energie (do cca 300 W) pre napájanie jednoduchých zariadení ako je rozhlasový prijímač. Pre napájanie väčších spotrebičov alebo v prípade fotovoltických elektrární sú jednotlivé solárne panely prepojené do väčších systémov. Moderné technológie Súbor:Gleisdorf.Solarbaum.jpg|náhľad|Fotovoltický „solárny strom“ v Štajersku, Rakúsko V súčasnej dobe sa vyvíja takzvaná tretia generácia fotovoltiky. Nosnou myšlienkou tejto generácie fotovoltiky je zvýšenie účinnosti za použitia tenkovrstvých technológií (CIS, CIGS), pokiaľ možno pri použití netoxických, hojne sa vyskytujúcich materiálov. Zvýšenie účinnosti možno dosiahnuť obídením Shockley-Queisserovho limitu pre fotovoltický článok s jedným polovodičovým prechodom použitím štruktúr s väčším počtom PN prechodov. Teoreticky boli navrhnuté aj iné princípy, doteraz sa však nepodarilo ich experimentálne overiť. Shockley-Queisserov limit definuje maximálnu účinnosť fotovoltického článku s jedným PN prechodom. Ďalšou možnosťou ako zvýšiť účinnosť fotovoltického článku je modifikácia spektra žiarenia dopadajúceho na PN prechod konverziou vysokoenergetických fotónov alebo nízkoenergetických fotónov na fotóny o energiu, ktorá najlepšie zodpovedá fyzikálnym vlastnostiam PN prechodu. Každý z vyššie uvedených prístupov má svoje výhody a nevýhody a nachádzajú sa v rôznych stupňoch vývoja.
|
Fotovoltika
|
187979
|
Zdroje ionizujúceho žiarenia Prírodné zdroje Kozmické žiarenie Slnečné žiarenie Prírodné rádioizotopy Umelé zdroje Cyklotrón Synchrotrón Jadrový reaktor Jadrová zbraň Röntgenové žiariče Röntgen CT – počítačový tomograf Mamograf Zariadenia pre scintilačné a stopovacie diagnostické metódy Terapeutické zariadenia – žiariče (céziové a kobaltové gama žiariče, gama nôž) Rádiofarmaká a tracery Zariadenia pracujúce s rtg žiarením (aj CRT monitory) Elektrický oblúk
|
Ionizujúce žiarenie
|
89204
|
Účinnosť Účinnosť premeny (potenciálne dopadajúceho) svetla na fotovoltický článok na elektrickú energiu je najdôležitejším parametrom článku. Na celkovú účinnosť má vplyv niekoľko parametrov: čistota povrchu odrazy na povrchu uhol dopadu – použitie natáčania zvyšuje cenu, znižuje spoľahlivosť a je potrebné zvážiť, či energetický zisk vyrovná príkon natáčacej sústavy. reflektivita povrchu – kvôli veľkému rozdielu indexov lomu na rozhraní vzduch/polovodič je potrebné použiť prispôsobovaciu (antireflexnú) vrstvu (resp. sústavu vrstiev) úzka oblasť absorpcie – nosiče nábojov generované mimo oblasť priestorového náboja pn-prechodu nie sú separované, rekombinujú, a neprispievajú k výslednému prúdu. Preto je dôležité, aby pn-prechod bol umiestnený čo najbližšie povrchu a aby bol čo najširší. absorpčné spektrum – u polovodičov je pomerne úzke, t. j. časť dopadajúcich fotónov prejde polovodičom a časť je absorbovaná ale na generáciu elektrón-dierového páru sa využije len časť ich energie, zvyšok sa mení na teplo, ďalšia časť sa mení len na teplo. Pre zvýšenie účinnosti sa používa sústava vrstiev rôznych kompozitných polovodičov (s rôznou šírkou zakázaného pásma a teda) s viacerými pn prechodmi nad sebou. rekombinácia fotogenerovaných nosičov – pre zníženie je potrebné použiť čisté monokryštalické polovodiče sériový odpor (spôsobuje ohmické straty) polovodiča – fotogenerované nosiče prechádzajú P a N vrstvou polovodiča ku kontaktom na povrchu, preto je dôležitá vysoká vodivosť najmä substrátu kontaktov – priehľadné horné kontakty (okrem vyššej ceny) majú významný sériový odpor (a aj nezanedbateľnú reflektivitu), preto sa aj napriek strate časti povrchu používajú nepriehľadné hrebeňovité kontakty. K celkovej účinnosti celej fotovoltickej sústavy pristupujú ešte straty v prepojoch medzi článkami, účinnosť výkonovej elektroniky (meniča) prípadne účinnosť ukladania a znovuzískania energie v akumulátoroch. Keďže osvetlovaná časť článku plní aj funkciu kontaktu a odvádza vyprodukovaný prúd, je dôležité aby kládla čo najmenší odpor a teda aby odvádzala získanú energiu s čo najmenšími stratami. Polovodičová vrstva sa opatruje kovovou mriežkou alebo vodivou priehľadnou elektródou ktoré od nej "preberú" vyrobený elektrický náboj a "odnesú ho preč". Keďže celý tento proces sa odohráva vo svete veľmi malých rozmerov, výroba takýchto článkov vyžaduje veľkú presnosť a precíznosť. Vývoj zvyšovania efektívnosti konverzie solárnej energie na elektrickú energiu vybraných výrobcov fotovoltických článkov od roku 1976. Typická účinnosť fotovoltických článkov v závislosti na type substrátu: 4 – 12 % pri použití amorfného kremíku 10 – 18,5 % pri použití polykryštalického kremíku 13 – 25 % pri použití monokryštalického kremíku pre bežné nasadenie 45 % pri kvalitných monokryštalických článkov pre kozmické účely Detailnejšie informácie o konkrétnych výrobných programoch sú uvedené na grafe (vpravo). Vývoj globálnej priemernej ceny fotovoltických panelov
|
Fotovoltický článok
|
203804
|
Delenie žiarovka - vrátane halogénovej žiarovky svetelná výbojka: výbojka plnená plynom, napr. neónová výbojka („neónka“), xenónová výbojka, vodíková výbojka; svietiaca rúrka (=“neónová trubica“, „neónka“), tlejivka výbojka plnená kovovými parami, napr.: halogenidová výbojka ortuťová výbojka sodíková výbojka kombinácie žiarivka - je prísne vzaté ortuťová výbojka s luminoforom; patria sem aj tzv. úsporné žiarovky oblúkovka elektroluminiscenčný svetelný zdroj kombinácie
|
Elektrický svetelný zdroj
|
421419
|
Vysokotlakové sodíkové výbojky Vysokotlakové sodíkové výbojky sú menšie a obsahujú ďalšie prvky ako ortuť a vytvárajú tmavo ružovú žiaru po zapnutí, a ružovo-oranžové svetlo po zahriatí. niektoré výbojky tiež produkujú číre až modrasté biele svetlo medzi zapnutím a zahriatím. Kvôli extrémne vysokej chemickej aktivite vysokotlakovej sodíkovej výbojky je oblúková lampa vyrobená z priehľadného oxidu hlinitého. Xenón je pri vysokotlakových sodíkových výbojkách použitý ako "štartovací plyn". Má nižšiu tepelnú vodivosť a nižšiu ionizačnú energiu zo všetkých nerádioaktívnych vzácnych plynov.
|
Sodíková výbojka
|
132761
|
Introduction Vysokopecný plyn , alebo aj kychtový plyn je produkt, ktorý vzniká vo vysokej peci pri výrobe železa. Obsahuje horľavé zložky, preto sa používa ako palivo. Obsah horľavých plynov tvorí len približne tretinu jeho objemu. Má výhrevnosť 3700 - 4000 kJ.m-3. Využíva sa na vyhrievanie Cowperových ohrievačov vzduchu pre vysokú pec, pohon plynových motorov, alebo vyhrievanie pecí a miestností. Pred použitím je ho potrebné upraviť odstránením prachu a vodnej pary. Na úpravu sa používajú lomené potrubia pre zachytenie najhrubších nečistôt, suché, mokré, alebo elektrostatické čističe.
|
Vysokopecný plyn
|
80956
|
Zápalná zmes Vznetový motor spaľuje nehomogénnu zmes s vysokým prebytkom vzduchu. Súčiniteľ prebytku vzduchu je λ > 1 a takáto zmes sa nazýva aj chudobná. K vznieteniu paliva dochádza po jeho vstreknutí do spaľovacieho priestoru.
|
Vznetový motor
|
217524
|
Introduction Generátorový plyn je plynné palivo pre vznetové motory vytvorené destiláciou dreva, dreveného uhlia alebo koksu priamo v automobile. Oproti nafte, alebo benzínu dosahuje nižšiu výhrevnosť, ale je dobre stlačiteľný, preto je možné prevádzkovať na generátorový plyn vznetové motory bez nutnosti zníženia kompresie. Zapálenia výbušnej zmesi generátorového plynu v spaľovacom priestore sa dosahuje vstreknutím malého množstva nafty.
|
Generátorový plyn
|
217525
|
Plynové generátory Generátorový plyn je možné vytvoriť z koksu, dreveného uhlia, alebo dreva. Plyn vygenerovaný z čistého dreva však obsahuje veľké množstvo obťažne odstrániteľných dechtových pár, ktoré sa usádzajú na piestových krúžkoch a ventiloch a lepia ich. Plynový generátor je zariadenie namontované v sacom trakte spaľovacieho motora, v ktorom je nasávaný vzduch preháňaný cez nádobu obsahujúcu tuhé palivo. Palivo je prietokom vzduchu ohrievané a v nižších vrstvách tlie, čím zároveň ohrieva nasávaný vzduch. Do vzduchu nasávaného do motora sa často pridáva voda, aby bol vlhší. Vzdušná vlhkosť sa vplyvom veľkého tepla horiacého paliva rozloží na kyslík a vodík a tým zvyšuje výhrevnosť nasávanej zmesi. Teplý vzduch destiluje vyššie vrstvy paliva, čím sa vzduch obohacuje o horľavý CO. V závislosti od použitého paliva sa rozlišujú dva typy generátorov: Klasický generátor Plynový generátor pre koks Sa používa pre koks, polokoks a drevené uhlie. Generátor sa skladá z valcovej nádoby s dvojitým plášťom. Vnútorný priestor je naplnený pevným palivom, ktoré sa v generátore nachádza v troch stavoch. Najnižšia vrstva (pozícia 4 na obrázku) horí, pretože vzduch vstupujúci do tejto vrstvy je bohatý na kyslík. Vrstva nad ňou (pozícia 5 na obrázku) je ohrievaná teplým vzduchom prechádzajúcim spodnou vrstvou, ale nehorí, pretože nemá dostatok kyslíka. Táto vrstva je rozžeravená. Najvyššia vrstva (pozícia 6) je teplým vzduchom, ktorý časť svojho tepla odovzdal v predošlej vrstve vysúšaná. Koks z najspodnejšej vrstvy po prehorení prepadáva roštom na spodnej časti nádoby a padá do popolníka (pozícia 3). Nasávaný vzduch je do generátora vháňaný v hornej časti dvojitého plášťa (pozícia 1) do vonkajšieho priestoru plášťa (pozícia 2). Pri vstupe vzduchu do plášťa (pozícia 1) je tento niekedy zvlhčovaný. Vodná triešť, ktorá je pridaná do nasávaného vzduchu sa pri ceste vzduchu v plášti (pozícia 2) odparí. Následne sa vzduch dostáva k spodnému okraju nádoby, kde sa nad popolníkom (pozícia 3) cez rošt dostáva do vnútornej nádoby s pevným palivom. Dostáva sa do spodnej vrstvy paliva (pozícia 4), kde podporuje horenie za vzniku oxidu uhličitého (CO2) a veľkého množstva tepla. Po prechode do vyššej vrstvy (pozícia 5) teplý plyn ochudobnený o kyslík rozžeraví palivo, pričom dochádza k reakcii rozžeraveného plynu s uhlíkom a oxid uhličitý sa redukuje na vysoko horľavý oxid uhoľnatý (CO). Zredukovaný a čiastočne ochladený plyn postupuje do najvyššej vrstvy (pozícia 6), kde odovzdáva ďalšiu časť svojho tepla, čím predhrieva a vysúša náplň paliva. Vo vrchnej časti (pozícia 7) opúšťa plyn generátor. Tento plyn je však bezprostredne za generátorom nečistý, pretože pri prechode plynu generátorom tento z pevného paliva strháva pevné častice a popol, takže je nutné ďalšie dočisťovanie a ochladzovanie plynu. Invertný generátor Invertný plynový generátor Invertný generátor sa používa pre vytváranie čistého plynu z dreva. V invertnom generátore je rozvrstvenie zmesi podobné, ako v klasickom generátore, ale vzduch prúdi zmesou opačným smerom. Prúdenie vzduchu generátorom opačným smerom je vynútené uvoľňovaním dechtových pár, ktoré nepriaznivo pôsobia na stav súčasti motora. Pri prechode dreveným uhlím po destilácii však je možné docieliť rozloženie týchto pár. Vzduch vstupuje do generátora vo vrchnej časti (pozícia 1), ale na rozdiel od klasického generátora vstupuje rovno do vnútornej časti valca obsahujúceho drevo. Vstupuje do vrstvy obsahujúcej tlejúce drevo (pozícia 4), ktoré sa destiluje a obohacuje vzduch o dechtové pary, vlhkosť a oxid uhličitý. Cez túto vrstvu sa vzduch dostáva do najspodnejšej vrstvy (pozícia 3), ktorá obsahuje rozžeravené drevené uhlie. Tu sa oxid uhličitý redukuje na oxid uhoľnatý a vplyvom vysokej teploty sa zároveň rozkladajú vzdušné a dechtové pary. Pod vrstvou dreveného uhlia sa nachádza rošt a popolník (pozícia 2). Po prechode touto vrstvou plyn opúšťa generátor výstupom (pozícia 6) a putuje na ďalšie dočisťovanie a ochladzovanie. Vzhľadom na to, že vzduch putuje cez generátor opačným smerom, neprechádza zohriaty vzduch cez vrstvu nedestilovaného dreva (pozícia 5), teda ju ani nevysúša. To však ani nie je žiaduce, pretože vlhkosť obsiahnutá v dreve sa využíva na zvýšenie výhrevnosti rozložením vodných pár na vodík a kyslík. Opačný smer prúdenia takisto spôsobuje, že vzduch po prechode vrstvy s uhlím neprechádza žiadnou ďalšou vrstvou, v ktorej by sa mohli zachytiť voľné častice popola vytrhnuté z vrstvy uhlia, preto je nutné vzduch dočistiť intenzívnejšie, ako pri klasickom generátore. Na rozdiel od motorov na skvapalnený ropný plyn alebo stlačený zemný plyn, generátorové motory neobsahujú vo vypnutom stave nikde plyn stlačený, alebo vo vysokých koncentráciách, preto môžu byť generátorové nádoby opatrene obyčajnými vekami pre plnenie pevného paliva. Jedinou podmienkou je, že veko nesmie prepúšťať vzduch, aby generátor nenasával "falošný vzduch", ktorý bude putovať inou cestou, ako by mal a zníži účinnosť destilačného procesu.
|
Generátorový plyn
|
554611
|
Chladiace kvapaliny v elektrotechnike Na chladenie transformátorov sa používa olej.
|
Chladiaca kvapalina
|
281810
|
Princíp Zemný plyn sa najprv spáli v plynovej turbíne, ktorá vyrobí prvú časť energie a vzniknuté horúce spaliny ešte vyrobia paru v kotli, podobne ako v uhoľnej elektrárni. Táto dvojitá výroba podstatne zvyšuje energickú účinnosť.
|
Paroplynová elektráreň
|
56081
|
Dostupnosť Na Slovensku je možné okrem starožitných karbidových lámp kúpiť aj profesionálne speleo-karbidky, teda oddelený vyvíjač plynu a horák. Horák je dostupný iba od firmy Petzl typ E18 ACETO. Vyvíjače plynu su na tom o čosi lepšie. Dostupné su dva typy: prekvapavací vyvíjač acetylénu od firmy Petzl typ E50 ARIANE a tlakový vyvíjač acetylénu ALUSTAR od slovenskej firmy MEANDER.
|
Karbidová lampa
|
264991
|
Výkyvy teploty a ochrana pred koróziou Položenie pod zemou zmenšuje veľké výkyvy teploty (deň/noc), ktoré vedú vo (vlhkom) prostredí k silnému zrážaniu kondenzačnej vody na kovovom povrchu. Také rozdiely teploty v zásobníku vznikajú tiež zmenou tlaku plynu – najmä pri plnení (komprimácia ohriatie) alebo vyprázdnení (pri uvoľnení ochladenie). Trubica sa navyše ešte zvonka chráni „katodicky" pred koróziou. Pritom sa vedľa trubíc zakope „obetovaná anoda“ a spojí sa s kladným pólom rovnosmerného napätia, ale záporný pól sa spojí s trubicami. Tým sa korózia presmeruje na anodu.
|
Trubicový zásobník
|
544192
|
Spaľovacie priestory žiarových motorov Pri tzv. žiarových motoroch, ktoré sa už dnes nepoužívajú sa zmes pripravuje termickým spôsobom , t.j. nastrekuje na horúcu stenu žiarovej vložky. Tu je požiadavka tepelnej izolácie tejto vložky aby si zachovávala vysokú teplotu 650 - 750 °C, resp. vonkajšieho zdroja tepla pre zohriatie pri štartovaní.
|
Spaľovací priestor
|
78802
|
Použitie energetika zdroje väzba medzi jednotlivými podobvodmi v elektronických obvodoch zdroj vysokého napätia (Teslov transformátor, zapaľovacia „cievka“ v zážihovom motore, zdroj vysokého napätia pre obrazovky) galvanické oddelenie
|
Transformátor
|
598425
|
Obec Brezina leží v regióne Dolný Zemplín na juhozápade okresu Trebišov, v rovinatej oblasti medzi Slanskými vrchmi, resp. ich časťou Milič a Zemplínskymi vrchmi, v tesnej blízkosti maďarských hraníc (približne 2 km). Susedí s obcami Kuzmice a Kazimír. Obcou preteká potok Izra. V obci začína značkovaná turistická trasa Brezina – Izra (jazero) – Čatorňa (Babia hora, medzi vrcholmi Zbojník/Tolvaj-hegy a Lipovec/Hársas-hegy), ktorou je možné prejsť ďalej do malej obce Pusztafalu v Maďarsku. Chotár obce sa nachádza medzi 135 a 310 mnm
|
Brezina (okres Trebišov)
|
33148
|
Poloha a charakteristika Obec Breza sa rozprestiera v Podbeskydskej vrchovine na brehu rieky Bielej Oravy. Bola založená okolo roku 1580, osídlením obyvateľmi z Lokce, na základe valašského práva. Patrila Oravskému panstvu a spravovali ju dediční richtári. Obec Breza sa rozprestiera na ľavom brehu rieky Biela Orava v nadmorskej výške Najvyššími geodetickými bodmi územia sú stredohory Zraz (), Vyšná Poperačka () a Vráta (), ktoré sú od seba oddelené dolinou Kýčery. Celková výmera územia je 2 251 ha tvaru lichobežníka. Väčšinu katastrálneho územia tvoria lesy s porastom smreka obyčajného spestrené rôznymi rastlinami, trávami, kríkmi, ako lieska obyčajná, čučoriedka obyčajná, ruža šípová, breza biela, ojedinele buk obyčajný a pod. Brezanský chotár je známi výskytom lesných plodov, najmä jedlých húb, ktoré lákajú mnohých návštevníkov.
|
Breza (okres Námestovo)
|
33934
|
Polohopis Leží v údolí Čierneho Hronu na severnom okraji Veporských vrchov, približne 5 km západne od Brezna a 4 km východne od Podbrezovej. Rozloha obce je 35,14 km², nadmorská výška stredu obce je 492 m.
|
Hronec (okres Brezno)
|
35018
|
Polohopis Časti obce Sídlisko Breziny (Ortváň) a Sídlisko SNP, Za čurinku, Pánska štvrť(za traťou), Gelnická dolina, Malé domky, Prakovská dolina Vodné toky Rieka Hnilec Hrelíkov potok Zimná voda potok
|
Prakovce
|
27013
|
Kultúra, šport a zaujímavosti V obci pôsobí Folklórny súbor Briezka , ktorý sa skladá z viacerých skupín: Folklórna skupina z Brezovice – Skupina bola založená v ruku 1981 a vedie ju Božena Pakosová. Ľudová hudba z Brezovice – Bola založená roku 2000 a vedie ju Ľubomír Kaník. Detský folklórny súbor Briezka – Súbor založil v roku 1990 a vedie Anton Kaník
|
Brezovica (okres Tvrdošín)
|
33814
|
Dejiny V 15. storočí obec patrila k panstvu Dobrá Niva, ktoré sa vyčlenilo zo Zvolenského panstva po vybudovaní hradu. Názov Železnej Breznice, situovanej v blízkosti banských miest prezrádza, že už v 15. storočí predstavovala významné stredoslovenské železorudné stredisko. Väčšina jej obyvateľov bola zamestnaná v baniach a hutách a tiež sa živili výrobou uhlia.
|
Železná Breznica
|
27010
|
Introduction Brezovica je obec na Slovensku v okrese Tvrdošín na úpätí Skorušinských vrchov smerom na juh od Trstenej.
|
Brezovica (okres Tvrdošín)
|
12105
|
Dejiny Brezová na prelome 19. a 20. storočia. Fotografia: Pavel Socháň Počiatok najstaršieho osídlenia územia Brezovej pod Bradlom siaha do eneolitu – neskorej doby kamennej. Ďalšie nálezy sú zo začiatku bronzovej doby. Z roku 1262 pochádza najstarší písomný doklad o existencii osady Brezová (villa Brizoua) – dve listiny uhorského kráľa Bela IV. Brezová potom načas spustla, do roku 1568 o nej nemáme písomné zmienky. Poodhaliť aspoň niečo z týchto rokov nedávno pomohla archeológia. V Brezovej sa zistili stopy jednoduchého opevnenia rámcovo datovaného do 15. storočia. V roku 1564 došlo k zaľudneniu Brezovej, v roku 1568 sa ako Brezowa spomína v urbári čachtického panstva. V roku 1598 bolo na Brezovej už 111 domov. Rozloha poľnohospodárskej pôdy v úzkej brezovskej doline nestačila, v okolí preto začalo vznikať kopaničiarske osídlenie. K rozvoju kopaníc prispel i fakt, že poddaní mali pri ich užívaní veľké úľavy pri odvádzaní dávok a daní. Osídlenci prichádzali na Brezovú (a podobne aj do ďalších oblastí Myjavskej pahorkatiny) najmä zo severu Slovenska v rámci tzv. valašskej kolonizácie – viď priezviská obyvateľov Brezovej Brincza, Vallasik. V tejto neskorej fáze valašskej kolonizácie bola už etnická príslušnosť osídlencov slovenská a valachmi sa nazývali podľa valašského spôsobu života, vyznačujúceho sa salašníctvom a chovom dobytka. Niekoľko osídlencov prišlo pravdepodobne i z dedín na okolí Brezovej, čomu nasvedčujú ich priezviská – Brwnowzky, Krainan, Hrussowsky. Prílev osídlencov neskôr zoslabol a počet Brezovanov sa ďalej zvyšoval hlavne vďaka vysokému populačnému prírastku. Počas Rákocziho povstania kuruci (povstalci) na Brezovej na lúkach Brezovky v roku 1706 odzbrojili a zabili 491 cisárskych vojakov. 10. mája 1709 získala Brezová privilégiom panovníka Jozefa I. jarmočné právo a stala sa oppidom – zemepanským mestečkom. Brezová i jej kopanice prudko rástli. Obyvatelia pribúdali nielen v Brezovej, ale i v celom podbradliansko-podjavorinskom kraji. Nijaká oblasť Slovenska vtedy nedosiahla taký nárast obyvateľstva. Koncom 18. storočia mala Brezová 5291 obyvateľov. V roku 1753 bolo v Brezovej 209 remeselníkov. Rozvíjali sa najmä cechy garbiarsky, ševcovský, mäsiarsky, existoval i cech čižmársky. Nárast obyvateľstva pokračoval ešte v 1. polovici 19. storočia. V roku 1837 mala Brezová 6325 obyvateľov (5937 evanjelického, 246 rímskokatolíckeho a 142 židovského vyznania). Väčšina obyvateľov sa venovala poľnohospodárstvu, role vlastnili i remeselníci. Darilo sa garbiarom, Brezová sa v 1. polovici 19. storočia stala jedným z najdôležitejších centier výroby kože na Slovensku. V obyvateľstve Brezovej, formovanom okrem iného i dlhým zápasom o rešpektovanie svojich náboženských práv, dochádza od začiatku 19. storočia k rozvoju národného hnutia. V rokoch 1840–1843 bol brezovským evanjelickým kaplánom Jozef Miloslav Hurban. 28. apríla 1848 Hurban svojou rečou strháva na brezovskom rínku tritisíc prítomných a vyhlasuje Žiadosti slovenského národa v stolici nitrianskej požadujúce slovenčinu v úradnom styku, slovenské školy, slovenských poslancov na sneme a vrátenie kopaníc, pasienkov a hôr. V septembri 1848 sa podbradliansko-podjavorinský kraj stáva centrom povstania. Slovenská národná rada, prvá politická reprezentácia Slovákov, ktorej je Hurban predsedom, sa presúva z Myjavy na Brezovú. 22. septembra vybojujú na Brezovej slovenskí dobrovoľníci prvé víťazné bitky proti piatim stovkám príslušníkov pravidelného cisárskeho vojska a maďarských gardistov (dnes je 22. september na pamäť týchto bojov Dňom ozbrojených síl Slovenskej republiky). V druhej polovici 19. storočia sa zastavil rast Brezovej a nastal postupný pokles počtu jej obyvateľov, ktorý trval až do vzniku prvej Československej republiky. Poštový úrad mala Brezová od roku 1875, telegrafné spojenie od roku 1878 a železnicu až od roku 1899. Garbiarstvu sa venovalo okolo 300 majstrov. Po roku 1890 však nastal úpadok garbiarskeho remesla. Narastalo vysťahovalectvo, najviac Brezovanov odišlo do Ameriky (v rokoch 1893–1908 okolo 1500 ľudí). Národné povedomie prežilo v podbradliansko-podjavorinskom kraji i napriek útlaku. Iste nie je náhoda, že z tohto kraja vzišli Milan Rastislav Štefánik – najvýznamnejšia osobnosť našich novodobých dejín, či diplomati Štefan Osuský a Ján Papánek i ďalší, ktorí prispeli k formovaniu našej novodobej štátnosti. Za národnú slobodu bojovalo počas I. svetovej vojny v čs. légiách 31 Brezovanov, dvaja z nich zahynuli. V radoch rakúsko-uhorskej armády padlo v I. svetovej vojne 71 Brezovanov. K Československej republike sa prihlásila i Brezová. V roku 1919 bolo na Brezovej 4398 obyvateľov. Vznikli menšie garbiarske podniky, kože sa už začali vyrábať továrenským spôsobom. Okrem nich boli v Brezovej ešte dve šarovne, pradiareň, tkáčovňa, 2 tehelne, neskôr pribudla likérka. Úspešne sa rozvíjalo školstvo, 6. 1. 1919 bola otvorená prvá meštianska škola na Slovensku s vyučovacím jazykom slovenským. Podľa projektu Dušana Jurkoviča bola postavená v rokoch 1927–1928 Mohyla generála M. R. Štefánika na Bradle. Názov obce sa od roku 1928 zmenil z Brezovej na Brezovú pod Bradlom. II. svetová vojna priniesla najväčšie utrpenie brezovským Židom. Z Brezovej bolo do koncentračných táborov deportovaných 77 Židov, dospelí, rodiny i deti – 72 z nich zahynulo. Podbradliansko-podjavorinský kraj bol jednou z mála oblastí západného Slovenska, kde možno po vypuknutí Slovenského národného povstania hovoriť o ozbrojenom povstaní. Partizáni Oddielu Repta II. partizánskej brigády M. R. Štefánika pod vedením Jána Reptu dokázali úspešne pôsobiť až do konca vojny a mohli sa preto podieľať i na oslobodení Brezovej 7. apríla 1945. V II. svetovej vojne sa boja za slobodu v radoch domáceho i zahraničného odboja zúčastnilo 45 občanov Brezovej. Počas vojny zahynulo 84 obyvateľov Brezovej – 12 ich bolo umučených alebo padlých v bojoch, 72 židovských obyvateľov zahynulo v koncentračných táboroch. Z Oddielu Repta zahynulo 17 partizánov – niektorí v priamom boji, iní v koncentračných táboroch. Povojnová história Brezovej pod Bradlom bola spätá s priemyselným rozvojom – najmä so vznikom podniku Pružináreň a strojáreň. Súbežne s ním sa obnovil aj rozvoj Brezovej, ktorá bola v roku 1966 povýšená na mesto.
|
Brezová pod Bradlom
|
33939
|
Polohopis Leží na západnom okraji centrálnej časti Horehronského podolia, na hranici podcelkov Lopejská kotlina a Bystrianske podhorie. Obcou preteká potok, ktorý sa južne od obce v osade Bruchačka vlieva do Hnusného. Prístup do obce zabezpečuje cesta III/2374, ktorá odbočuje v Podbrezovej z cesty I/66 (Banská Bystrica – Brezno). Okresné mesto je vzdialené východným smerom, krajské mesto leží na západ.
|
Horná Lehota (okres Brezno)
|
30689
|
Polohopis Obec Brezina leží v regióne Dolný Zemplín na juhozápade okresu Trebišov, v rovinatej oblasti medzi Slanskými vrchmi, resp. ich časťou Milič a Zemplínskymi vrchmi, v tesnej blízkosti maďarských hraníc (približne 2 km). Susedí s obcami Kuzmice a Kazimír. Obcou preteká potok Izra. V obci začína značkovaná turistická trasa Brezina – Izra (jazero) – Čatorňa (Babia hora, medzi vrcholmi Zlodejka/Tolvaj-hegy a Lipovec/Hársas-hegy), ktorou je možné prejsť ďalej do malej obce Pusztafalu v Maďarsku. Chotár obce sa nachádza medzi 135 a
|
Brezina (okres Trebišov)
|
41228
|
Introduction Brezovica je obec na Slovensku v okrese Sabinov. Leží na styku Levočských vrchov a Bachurne a dnes je spolu so svojim okolím predovšetkým vyhľadávaným miestom víkendových výletov s perspektívou rozvoja vidieckeho cestovného ruchu. Po prvýkrát sa písomne spomína už v roku 1317, vtedy tu začal vznikať aj hrad, ktorý staval ako rodinné sídlo rod Berzeviciovcov. Dnes z neho ostali len terénne zvyšky, zanikol zrejme už koncom 15. storočia. Zachovali sa však iné zaujímavé pamiatky – pôvodne gotický, neskôr upravený kostol Všechsvätých z roku 1300. Okrem toho bolo v obci kedysi neuveriteľných 7 kúrií a renesančný kaštieľ zo 17. storočia, dnes síce čiastočne zachované, ale pomerne vážne zdevastované. V obci sú dodnes živé prvky ľudovej architektúry i tradičných remesiel. Dňa 22. apríla 2008 zasiahla obec silná prietrž mračien, ktorá spôsobila rozsiahle škody najmä na poľnohospodárskych plochách.
|
Brezovica (okres Sabinov)
|
31449
|
Názov Vývin názvu obce 1399 - Borzua 1430 - Bolzwa 1436 - Brozna 1455 - Borzwa 1477 - Borswa 1786 - Borsowa do 1906 - Borzova od 1906-1948 Silická Brezová - Szádvárborsa 1948 - Silická Brezová - Borzova
|
Silická Brezová
|
588239
|
Opis Brezová leží v rázsoche, ktorá vybieha severovýchodným smerom z hlavného hrebeňa medzi Sľubicou () a Suchým hrbom (). Severne sa nachádza Zvolanská () a Patria (), západne Rudník (), Rajtopíky (), Suchý hrb a Sľubica, južným Predný () a Zadný Moravec () a Kamenčie () a východným smerom Zimná hora (), Za horou () a Vtáčia hora (). Masív odvodňuje riečka Svinka, ktorá patrí do povodia rieky Hornád. Na vrchol nevedie značený turistický chodník. Výhľady Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít s redšou vegetáciou je však možné pozorovať okolité vrcholy Braniska, pri priaznivých podmienkach tiež východnú časť Nízkych Tatier, Vysoké a Belianske Tatry, Levočské vrchy, Čergov, Šarišskú vrchovinu, Slanské vrchy, Čiernu horu a Volovské vrchy.
|
Brezová (vrch v Branisku)
|
588764
|
Opis Brezina leží v rázsoche, ktorá vybieha východným smerom z vrchu Mindžová (). Východne sa nachádza Hora () a Končistá hora (), južne Chrasť (), západným smerom Mindžová, Bučie (), Magura (), Bachureň () a Skalky () a severným Marduňa (), Kamenná () a Kohút (). Masív je súčasťou povodia Hornádu, kde vodu zo západných svahov odvádza Mindžovský potok, zo severných Malá Svinka a z južných Hermanovský potok. Na vrchol nevedie značený turistický chodník. Výhľady Vrchol pokrýva súvislý lesný porast, ktorý neumožňuje rozhľad. Z lokalít s redšou vegetáciou je možné pozorovať okolité vrcholy Bachurne, Čergov, Šarišskú vrchovinu, Slanské vrchy, Čiernu horu, Volovské vrchy a Branisko.
|
Brezina (vrch v Bachurni)
|
33952
|
Polohopis Rozľahlá obec sa nachádza v srdci Veporských vrchov, asi 4 km južne od Brezna. Tvorí ju 13 osád, situovaných pozdĺž toku Čierneho Hrona a v priľahlých údoliach, obkolesených hustými lesmi. Rieka tvorí os územia a pokračuje severozápadným smerom k Hroncu, kde sa vlieva do Hrona. Z Hronca až po osadu Dobroč rieku lemuje úzkorozchodná Čiernohronská železnica, ktorá v čase najväčšieho rozmachu dosahovala dĺžku takmer 132 km. Obcou prechádza cestná spojnica II/529 z Brezna cez sedlo Tlstý javor do Hriňovej. Osady Obec má 13 osád: Krám, Jergov, Balog, Závodie, Vydrovo, Medveďovo, Dolina, Fajtov, Komov, Látky, Jánošovka, Pustô a Dobroč.
|
Čierny Balog
|
440985
|
Poloha Leží v údolí Hrona, v nadmorskej výške , na ceste I/66 z Brezna na Pusté Pole. Osadou prechádza aj železničná trať z Brezna do Margecian. Obec leží na severnom okraji Muránskej planiny a rovnomenného národného parku, severne sa vypínajú Nízke Tatry a zároveň ochranné pásmo národného parku. Na západných svahoch vrchu Gindura () sa nachádza lyžiarske stredisko.
|
Pohorelská Maša
|
27012
|
Dejiny Brezovica bola založená podľa valašského práva valachov patriacich k oravskému panstvu. Zakladaciu listinu vydal v roku 1580 Stanislav Thurzo (1576 – 1625) šoltýsovi Alexandrovi Walasekovi ako náhradu za klčovanie a obrábanie pozemkov pre poľnohospodárstvo. Obec bola v roku 1683 vypálená a v roku 1690 úplne zruinovaná litovskými vojskami. V roku 1695 bola zahájená rekatolizácia obce. Do doby Márie Terézie obec spravovali dediční šoltýsi. Neskôr volení richtári. Konečné pomery medzi starousadlíkmi a oravským panstvom boli upravené urbárskou dohodou z roku 1870. Názov obce je odvodený od brezy. Obyvateľstvo Obyvateľstvo tvoria od samých počiatkov ľudia slovenského pôvodu, hovoriaci typickým hornooravským nárečím.
|
Brezovica (okres Tvrdošín)
|
36575
|
Poloha Obec sa nachádza v Hornonitrianskej kotline, približne 5 km severne od Prievidze. Rozkladá sa takmer výhradne na ľavom brehu rieky Nitry, ktorá v južnej časti obce priberá ľavostranný Breziansky potok. Prevažne rovinatý terén chotára sa na východnom okraji obce dvíha na výbežky pohoria Žiar.
|
Nedožery-Brezany
|
12104
|
Polohopis Mesto leží v údolí Brezovského potoka, na rozhraní Malých Karpát a Myjavskej pahorkatiny. Je vzdialená južne od Myjavy, východne od Senice a západne od Piešťan. Časti obce Minárčiny, Štverník, Hurbanova dolina, Žriedlova dolina („Židovské“). Ulice Ulice v Brezovej pod Bradlom: Myjavská, Prietržská, Bukovská, Bradlianska, Družstevná, Štúrova, J. Kráľa, Záhumnie, Budovateľská, Sídlisko D. Jurkoviča, Dr. Š. Osuského, Sídlisko Horný rad, Garbiarska, Hurbanova, Piešťanská, Baranecká, Odbojárov, Sídlisko Dolné Lúky, Vajanského, Pod vŕškami, Dolina, Staničná, Partizánska, Cesta SNP, Športová, Družstevná Námestia: Nám. M. R. Štefánika, Nám. 7. Apríla, Hoštáky Vodné toky Najbližšie okolie Brezovej odvodňuje Brezovský potok, ktorého hlavný prameň vyteká pod Pokryvníkmi, priberá ďalšie štyri potoky (cez Brezovú ešte preteká Baranecký potok, na ktorom je postavená vodná nádrž Brezová), preteká Brezovou, Hradišťom a medzi Osuským a Jablonicou sa vlieva do rieky Myjava, ktorá sa nakoniec vleje do pohraničnej rieky Morava.
|
Brezová pod Bradlom
|
187180
|
Introduction Brezina môže byť: porast brezy, pozri breza (rod) obec na Slovensku, pozri Brezina (okres Trebišov) vrch v Bachurni (), pozri Brezina (vrch v Bachurni) vrch (509,3 m n. m.) v Myjavskej pahorkatine pri meste Stará Turá, pozri Brezina (vrch v Myjavskej pahorkatine) vrch (264,6 m n. m.) v Ondavskej vrchovine, pozri Brezina (vrch v Ondavskej vrchovine) rozsiahly lesopark v Trenčíne, pozri Lesopark Brezina chránené územie v TANAP-e, pozri Brezina (prírodná rezervácia) potok v Gemeri, pozri Brezina (prítok Muráňa) priezvisko, pozri Brezina (priezvisko), napr.: Ivan Brezina ( 1967), český novinár Ján Brezina (1917 – 1977), slovenský básnik a literárny vedec Thomas Brezina ( 1963), rakúsky spisovateľ a televízny moderátor
|
Brezina
|
59056
|
Poloha Nachádza sa na južnom okraji pahorkatiny, približne severovýchodne od mesta Brezová pod Bradlom. Vrchol patrí do myjavského okresu a zasahuje do katastrálneho územia mesta Brezová pod Bradlom a obcí Priepasné a čiastočne aj Košariská.
|
Bradlo (Myjavská pahorkatina)
|
33609
|
Polohopis Tekovská Breznica leží na ľavom brehu rieky Hron, 5 km južne od Novej Bane a 5 km severne od Hronského Beňadiku. Cez kataster obce prechádza rýchlostná cesta R1. Obec sa nachádza na juhozápadných pahorkoch Štiavnických vrchov, v doline medzi vrchmi Veľký Inovec a Priesil. Nadmorská výška obce sa pohybuje medzi 186 a 746 metrami. Cez chotár obce preteká rieka Hron. Neďaleko Tekovskej Breznice sa týči najmladšia sopka Strednej Európy a pod vrchom Chmelinie je lávová jaskyňa Sezam. Blízke osídlenia sú Orovnica, Nová Baňa a Hronský Beňadik.
|
Tekovská Breznica
|
30688
|
Dejiny Prvé písomné zmienky o obci pochádzajú približne z roku 1300. Brezina sa v nich spomína pod menom Kulkassa a Kulbasa. Brezina bola počas svojej histórie prevažne poľnohospodárskou obcou, menšia časť obyvateľstva sa venovala remeslám ako košikárstvo, drevorubačstvo, kováčstvo, tkáčstvo a kolárstvo. Obec patrila od roku 1321 šľachte z Kazimíra. V roku 1427 obyvatelia obce platili daň z 8 port, 1582 10 port. V 17. storočí obyvatelia obce schudobneli, v roku 1610 platili daň z 2,75 a 1635 jednej porty. Od roku 1920 sa obec nazývala Kolbaš, po maďarsky Kolbása. Po Prvej viedenskej arbitráži a počas 2. svetovej vojny zostala Brezina súčasťou Česko-Slovenska, resp. neskôr prvej Slovenskej republiky, napriek svojej polohe v blízkosti Maďarska – nachádzala sa v jedinom úseku slovenských hraníc, ohraničeným obcami Slanec, Slanská Huta a Michaľany, kde nedošlo k odstúpeniu územia. Rozvoj obce sa začal po 2. svetovej vojne. Obec bola oslobodená sovietskou armádou 17. decembra 1944. Do roku 1968 boli upravené miestne komunikácie a v roku 1981 bola dokončená regulácia potoka. Na základe vyhlášky povereníka vnútra dr. Daniela Okáliho č. A-311/16-II/3-1948 z 11. júna 1948 (úradný vestník vlády č. 55 čl. 946/1948) bola obec premenovaná na Brezinu.
|
Brezina (okres Trebišov)
|
170319
|
Pozri aj Brezina
|
Březina
|
151565
|
Prameň Pramení v Skorušinských vrchoch, v podcelku Skorušina, na severozápadnom svahu Brezového vrchu (1 135,9 m n. m.) v nadmorskej výške približne 1 005 m n. m.
|
Grúňový potok (prítok Hlbokého potoka)
|
147377
|
Smer toku Od prameňa tečie najprv na východ, na hornom toku sa esovito ohýba a pokračuje znovu východným smerom. Pred obcou Brezina mení smer toku a tečie na juhovýchod, v blízkosti štátnej hranice tečie opäť k východu.
|
Izra (potok)
|
116895
|
Prítoky pravostranné: krátky prítok prameniaci juhovýchodne od osady Podproč, Michalička, Čierny močiar, prítok z lokality Buchlica, Vysocký potok, prítok zo západného svahu Homôľky (800,3 m n. m.) ľavostranné: prítok z juhovýchodného svahu Hole (949,2 m n. m.), prítok z východného svahu Hole, Rovinka, prítok z juhovýchodného svahu Kozinca (842,1 m n. m.), Kunišovský potok, prítok z juhovýchodného svahu Úboče (803,0 m n. m.), Strieborný potok, dva krátke prítoky z lokality Žľabina Ústie Slavkovský potok ústi do Torysy na východnom okraji obce Brezovica v nadmorskej výške cca 443 m n. m. Obce Potok preteká cez katastrálne územie týchto obcí: Ordzovany Brutovce Bijacovce (tvorí severnú hranicu katastrálneho územia obce) Vyšný Slavkov (tvorí krátku hranicu na severozápade katastrálneho územia pri osade Vlčia) Nižný Slavkov (aj intravilánom obce) Brezovička (aj intravilánom obce) Brezovica (okrajom intravilánu) Kategória:Potoky na Slovensku Kategória:Povodie Torysy Kategória:Vodné toky v okrese Sabinov Kategória:Vodné toky v okrese Levoča
|
Slavkovský potok (prítok Torysy)
|
26146
|
Prístup Z mesta Brezová pod Bradlom vedie označená asfaltová cesta takmer až k pamätníku, kde je záchytné parkovisko. Turistický chodník z mesta má červenú farbu (Štefánikova magistrála) so zelenou odbočkou na bradlo. Z Košarísk žltou, potom zelenou turistickou značkou.
|
Mohyla Milana Rastislava Štefánika (Bradlo)
|
455400
|
Prístup po červeno značenom Chodníku Márie Széchy: od juhu z osady Polom cez Kvakov vŕšok () od severu z obce Muráň cez Tri chotáre () a rázc. Tŕstie po zeleno značenom chodníku cez rázc. Tŕstie: od západu z Rimavskej Píly okolo chaty Tŕstie od juhovýchodu z Krokavy po žlto značenej turistickej trase od severu z Tisovca cez rázc. Tŕstie
|
Tŕstie (vrch v Stolických vrchoch; 1121 m)
|
549418
|
Turizmus Najvýznamnejšou pamiatkou tejto časti územia je Benediktínsky kláštor v Hronskom Beňadiku. Breznické podolie tak tvorí zázemie a východisko výstupov do okolitých pohorí. Severným okrajom vedie Novou Baňou červeno značená Rudná magistrála, vedúca atraktívnym územím s banskými pamiatkami. V južnej časti vedie z Tlmáč modro značená trasa do Štiavnických vrchov, na ktorú sa pripája aj zelená trasa z Tekovskej Breznice. Kláštor Hronský Beňadik a neďalekú Morovú kaplnku spája žltý chodník.
|
Breznické podolie
|
8049
|
Prístup po značke z obce Brekov, trvanie ↑ 0:30 h, ↓ 0:20 h
|
Brekov (hrad)
|
598430
|
Sen je zážitok obrazových, zvukových a iných zmyslových vnemov vytváraných mozgom počas spánku. Udalosti v snoch bývajú často neuskutočniteľné alebo málo pravdepodobné, a snívajúci nad nimi obvykle nemá kontrolu. Výnimkou je bdelé snívanie, v ktorom si snívajúci uvedomuje, že sníva a niekedy je schopný ovplyvňovať snovú realitu, v ktorej sa nachádza. Snívajúci môžu mať zážitok silných emócií. Desivé alebo znepokojujúce sny sa nazývajú nočné mory. Vedecká disciplína výskumu sna sa nazýva oneirológia.
|
Sen
|
112691
|
Introduction Jasnovidecký sen je sen, ktorý podla skutočnosti, alebo v symboloch zobrazuje snívajúcemu človeku dej práve sa odohrávajúci mimo dosahu jeho zmyslového vnímania.
|
Jasnovidecký sen
|
112684
|
Výklad snov Počas existencie ľudstva je možné zaznamenať v každej dobe, v ktorej človek dokázal súvisle a cielene premýšľať o javoch jemu blízkych, veľmi časté snahy vykladať významy snov. Z historického hľadiska môžeme rozdeliť túto tendenciu na tri smery: Symbolický výklad snov Pri tomto postupe je predmetom skúmania obsah sna ako celku. Obvykle sa prihliada na udalosti, ktoré sa v sne odohrali, v kontexte skutočnej situácie. Často sa predpokladá, že sen prináša informácie o dejoch nasledujúcich po súčasnej situácii, teda nahliada do budúcnosti. Tento prístup je výrazne nespoľahlivý, pretože dvaja rôzni vykladači, aj keď použijú rovnaký postup, môžu dôjsť k úplne rozdielnym, často aj opačným záverom. Za príklad takéhoto postupu je možné označiť tvrdenie, ku ktorému sa dopracoval biblický Jozef pri výklade faraónovho sna. Sen zobrazuje, ako za siedmimi tučnými kravami ide sedem vychudnutých, ktoré pohltia prvé. Sen je vykladaný ako očakávanie príchodu siedmich rokov biedy, ktoré pohltia všetok nadbytok vyprodukovaný v predošlých siedmich úrodných rokoch. Šifrovací výklad snov Šifrovacia metóda výkladu snov sa už snaží postupovať zmysluplnejšie. Z celého deja vyberá dôležité predmety a udalosti, ktoré pomocou kľúčovacej metódy prekladá do zrozumiteľného jazyka. Pretože predmetov a obyčajných udalostí, ktoré sa v snoch vyskytujú, je veľké množstvo, je pre výklad potrebný snár. Snár je v podstate slovník, ktorý obsahuje symbolický výklad každého hesla.Snáre však bývajú väčšinou nepoužiteľné, pretože každý človek má vlastnú symboliku a vlastné myslenie, ktorým sa sen riadi. Postupným prekladom všetkých významných prvkov získame veľké množstvo informácií. Je však na vykladačovi, ktorý túto metódu používa, aby dal jednotlivé informácie do súvislostí a vytvoril tak zmysluplný celok. Z tohto dôvodu je táto metóda, rovnako ako predchádzajúca symbolická , považovaná za neobjektívnu, nevedeckú a výrazne naivnú. Napr. pri hesle Had je možné nájsť nasledujúcu informáciu: byť ovinutý hadom je predpoveďou tvojej bezbrannosti voči intrigám nepriateľov . Analytický výklad snov Analytickú metódu definoval Sigmund Freud vo svojej knihe Výklad snov . Táto metóda je považovaná za jedinú vierohodnú a vedeckú metódu. Výklad snov týmto postupom veľmi pomohol pochopiť štruktúru mysle človeka, objavenie rozdelenia vedomia a nevedomia. Metóda rozoberá sen na čiastkové deje, ktoré skúma samostatne. V niektorých rysoch sa možno podobá šifrovacej metóde, ale v skutočnosti neobsahuje takmer žiadne metaforické a symbolické preklady; význam objektov vysvetľuje na základe znalostí rôznych psychických útvarov.
|
Sen
|
10103
|
Znaky udalosti sú podávané nechronologicky chýba logická nadväznosť nejasná téma nejasný záver, viacero alternatívnych záverov alebo záver úplne chýba postavy nemajú rozvinuté osobnosti, sú bez vnútorného sveta a nevyvíjajú sa prázdne strany
|
Antiromán
|
37974
|
Súčasnosť V súčasnosti sa vyskytujú pokusy presvedčiť verejnosť o tom, že astrológia je veda. Autori nových kníh o astrológii píšu o vplyve slnečného žiarenia na človeka, o vplyve fáz Mesiaca na živočíchy, o kozmickom žiarení, o ultrafialových lúčoch, o gravitačných efektoch pri zmene polôh planét, o magnetických poruchách vznikajúcich vplyvom slnečných erupcií, o ionizácii atmosféry a biologických rytmoch. Astrologické predpovede sa však nerobia na základe skúmania toku žiarenia z vesmíru, slnečnej aktivity, záznamov magnetických porúch a gravitačného pôsobenia planét v rôznych konšteláciách, ale v podstate rovnako ako pred tisícročiami, a to z tradovaných formuliek označujúcich polohy planét v určitých súhvezdiach za zlé, v iných za dobré alebo opozíciu dvoch planét za zlú, konjunkciu za dobrú apod. Súčasní astrológovia preberajú staré skúsenosti bez ohľadu na to, že situácia na oblohe sa v priebehu tisícročí zmenila. Vstup Slnka do dvanástich znamení (súhvezdí zvieratníka) počítajú rovnakým spôsobom ako pred 2 000 r, hoci Slnko je v porovnaní s vtedajšou polohou v jarnom slnovrate o 30° ďalej. Pre astrológa je 21. marca Slnko v znamení Barana, na základe toho robí predpoveď, hoci v skutočnosti je Slnko 21. marca v súhvezdí Ryby. Je to dôsledok precesného pohybu zemskej osi. Pred 2 000 rokmi zemská os nesmerovala k Polárke ako dnes a o 12 000 r bude severný pól Zeme pri hviezde Vega v súhvezdí Lýra. Predpovede astrológov sú zhruba o 1 mesiac posunuté vzhľadom na dátum, pre ktorý sa robia. Úspech astrológov spočíva azda v tom, že z nesmierneho množstva predpovedí sa vždy nájdu také, ktoré sa splnia, a tie reklamne využijú. Zástancovia astrológie argumentujú, že moderní seriózni astrológovia si uvedomujú to, že znamenia zodiaku predstavujú určitú časť roka , a teda neuvažujú o postavení planét v súhvezdiach, ako sa mylne domnievajú hlavne kritici astrológie. Napríklad začiatok znamenia Barana predstavuje deň jarnej rovnodennosti a symboliku prírodných rytmov, v tomto prípade "prebúdzanie prírody, foriem života" po "zimnom spánku" a v tomto duchu analogicky stotožňuje symboliku "priebojnosti, iniciácie, seba-zachovania" do oblasti ľudských psycho-somatických procesov. Ani to však nič nemení na fakte, že ide o prázdnu symboliku a na nej založené postupy a výsledky astrológie nemajú žiadne ukotvenie v realite.
|
Astrológia
|
826
|
O skutočnosti „Skutočnosť nie je len to, čo vidíme na povrchu, skutočnosť má i magickú dimenziu, a keď po nej zatúžime, máme právo ju nadsadiť a dať jej farebnosť“.
|
Isabel Allendeová
|
129317
|
Obvyklé techniky Overovanie skutočnosti Overovanie skutočnosti je obvyklý postup na rozoznanie toho, či človek sníva alebo nie. Vyžaduje vykonať nejakú činnosť, ktorej výsledok je odlišný pri opätovnom vykonaní. Tieto techniky sa vykonávajú počas bdelého stavu, čo vyvoláva sen o vykonaní overenia skutočnosti, ktoré obvykle zlyhá, a to potom napomáha snívajúcemu uvedomiť si, že sníva. Nejaké príklady: Prečítajte nejaký text, pozrite sa inde, a potom ho prečítajte znova, alebo pozrite na vaše hodinky a zapamätajte si čas, pozrite sa inde a potom znova na hodinky. Pozorovateľ si všimne, že vo sne sa text alebo čas zvykne zmeniť. Stlačte vypínač svetla alebo sa pozrite do zrkadla. Vypínač svetla vo sne iba zriedkavo funguje správne, a odrazy v zrkadle sa často zobrazujú ako rozmazané, skreslené alebo nesprávne. Uštipnite sa alebo udrite silno nejaký predmet. Vo sne nemusíte pocítiť bolesť. Pozrite sa na svoje ruky. Skúste nimi vykonať nejakú aktivity, napr. nakresliť obraz do vzduchu alebo sa skúste zahrať na čarodeja. Vo sne sa tieto akty môžu splniť, ak očakávate že sa splnia. Ďalšie spôsoby overovania skutočnosti sa týkajú znamení, kľúčov k uvedomeniu si snívania. Snové znamenia sú často rozdelené nasledovným spôsobom: Skutok – Snívajúci, iná snová osoba, alebo vec robí niečo neobvyklé alebo nemožné v bdelom živote, ako napr. fotografie v časopise alebo v novinách sa javia ako trojrozmerné a pohyblivé. Súvislosť – Miesto alebo okolnosti vo sne sú zvláštne. Forma – Snívajúci, iná osoba alebo vec mení tvar, alebo je zvláštne tvarovaná; môže sa vyskytnúť neobvyklé oblečenie alebo vlasy, alebo videnie z pohľadu tretej osoby. Uvedomenie – čudné myšlienky, silné emócie, alebo neobvyklé pocity, alebo zmenené vnímanie. V niektorých prípadoch pohybovanie hlavy zo strany do strany môže spôsobiť sekanie obrazu. Súdržnosť – Niekedy snívajúci môže byť vo sne "teleportovaný" na úplne odlišné miesto. Aj keď takéto okolnosti sa môžu javiť v bdelom živote ako neobvyklé, v stave snívania sa môžu javiť ako úplne normálne. Naučiť sa zachytiť tieto znamenia môže pomôcť tomu, aby si človek uvedomil, že sníva. Mnemotechnické vyvolávanie vedomého sna Mnemotechnické vyvolávanie vedomého sna je obvyklá technika na vyvolanie vedomého sna podľa želania, určením zámeru počas zaspávania, ktorý slúži na rozpoznanie snívania, alebo zapamätanie si, že je treba hľadať snové znamenia. Keďže je táto technika jednoduchá na osvojenie (takmer každý si často určuje zámery), je vhodná pre tých, ktorí nikdy nepraktikovali techniky vyvolávania vedomého snívania. Túto techniku vyvinul Stephen LaBerge, a bola podrobne popísaná v jeho knihe Exploring the World of Lucid Dreaming . Prebudenie sa a opätovné zaspanie Technika prebudenia sa a opätovného zaspania je často najľahšia cesta na vyvolanie vedomého sna. Metóda spočíva v tom, že človek ide spať unavený a zobudí sa o päť hodín skôr. Potom, sústrediac všetky svoje myšlienky na vedomé snívanie, zostane bdelý počas jednej hodiny a potom ide znova spať. Pravdepodobnosť výskytu vedomého sna je tak oveľa vyššia. Je to preto, že REM fázy sú v priebehu noci dlhšie, a táto technika ponúka výhodu najlepšej REM fázy. Keďže táto REM fáza je dlhšia a hlbšia, vzniknutá bdelosť môže poskytnúť oveľa dlhší vedomý sen. Okrem toho platí, že človek si ľahšie vybaví sen vtedy, keď je prebudený počas neho. Po skončení snovej fázy človek obvykle upadne do hlbšieho spánku a vďaka tomu si sen nezapamätá. Ak si chcete zapamätať sen počas noci, je najlepšie vstať a krátko sa prechádzať, alebo si sen okamžite zaznamenať do svojho snového denníka, alebo diára, ktorý si položíte na nočný stolík. Vedomý sen vyvolaný z bdelosti Vedomý sen vyvolaný z bdelosti sa objavuje, keď spiaci vstupuje do fázy REM so zachovaným vedomím seba samého priamo z bdelého stavu. Kľúčom k tejto technike je rozoznanie hypnagogického stavu, ktorý je na hrane medzi bdelosťou a spánkom. Ak je človek schopný zostať pri vedomí počas tohto štádia, je možné vstúpiť do sna pri plnom vedomí, že je to sen. Keďže v tejto technike nie je treba rozoznávať signál na vyvolanie vedomého sna, javí sa ako viac spoľahlivá v porovnaní s inými technikami. Sú niektoré kľúčové časy, v ktorých je najlepšie použiť túto techniku; nie je ľahké dosiahnuť úspech počas noci po tom, ako bol človek dlhší čas bdelý, na druhej strane je to pomerne ľahké po približne 15-minútovej bdelosti alebo pri popoludňajšom zdriemnutí. Používatelia tejto techniky často počítajú, predstavujúc si seba ako šplhajú alebo zliezajú schody, spievajú si pre seba, skúmajú zložité pasívne sexuálne fantázie, ovládajú svoj dych, sústreďujú sa na relaxujúce telo počnúc prstom a končiac hlavou, dovoľujú obrazom plynúť a predstavujú si seba ako skáču do týchto obrazov, alebo používajú rôzne formy sústredenia na zachovanie bdelej mysle, až pokiaľ dosiahnu stav pokoja a uspia svoje telo. Počas prechodu do snového stavu majú niektorí zážitok spánkovej paralýzy, vrátane silných vibrácií, sekvencií veľmi hlučných zvukov a pocitov otáčania sa do iného stavu vedomia, "prechodu do inej dimenzie". Je tu tiež často pocit prudkého padania skrz posteľ, alebo pocit, že človek vstupuje do tmavej miestnosti, v ktorej je možné vyvolať akúkoľvek snovú scenériu iba tym, že sa na ňu človek sústredí. Kľúčom k úspechu je nezľaknúť sa, najmä počas prechodu, ktorý môže byť náhly a neočakávaný. Technika prispôsobenia cyklov Technika prispôsobenia cyklov , ktorú vyvinul Daniel Love, je efektívna cesta na vyvolanie vedomého snívania. Vyžaduje prispôsobenie spánkových cyklov s cieľom posilniť vedomie počas neskoršej časti spánku. Najprv sa človek prebudí o 90 minút skôr oproti obvyklému času budenia, až pokiaľ sa jeho spánkové cykly začnú prispôsobovať (Love odporúča aspoň týždeň). Počas tejto 90 minútovej periódy vykonáva overovanie skutočnosti. Po dokončení tejto iniciačnej periódy sa denne striedajú normálne časy budenia so skorými. Počas dní s normálnym časom budenia je telo pripravené zobudiť sa a vykonať overovanie skutočnosti aj počas doznievajúceho spánku a snívania. Tieto úpravy spánkových cyklov by mali vytvoriť priaznívé psychologické a biologické podmienky pre vedomé snívanie. Technika Dona Juana Túto techniku spopularizoval Carlos Castaneda v knihe Cesta do Ixtlanu. Ešte pred spánkom sa človek pozrie na svoje ruky a povie si pre seba: "Neskôr, keď budem snívať, sa pozriem na svoje ruky a uvedomím si, že snívam." Počas snívania sa človek pozrie na svoje ruky, potom sa obzrie okolo seba a zopakuje tento postup počas sna. Nástroje pre vyvolávanie vedomých snov Vyvolanie vedomého sna je možné použitím fyzického nástroja. Všeobecný princíp spočíva v prirodzenom fenoméne začlenenia vonkajšieho stimulu do sna. Pokiaľ človek vstupuje do REM fázy, spustí zvuk alebo blikajúce svetlá, ktoré sú zakotvené v sne snívajúceho. Napríklad blikajúce svetlá sa vo sne môžu zjaviť ako svetlá automobilu. Veľmi známym nástrojom je Nova Dreamer, ktorý sa ale od roku 2006 už nevyrába. Elektronické prístroje nie sú jedinými pomôckami na vyvolávanie vedomých snov. Je tiež veľmi rozšírené počúvanie rôznych zvukových nahrávok pred spánkom. Tiež je bežné nastaviť si spustenie zvukovej nahrávky v momente, keď človek začne spať. Týmto spôsobom je možné docieliť vedomý sen vďaka rozoznanému zvuku.
|
Vedomé snívanie
|
114993
|
Introduction Umenie vykladať sny má podľa E. Fromma za cieľ pochopiť, kedy sen prýšti z nášho lepšieho ja a kedy z našej živočíšnej podstaty: má sa sen chápať ako hlas nižšieho alebo vyššieho ja? Rozumieť jazyku snov je umenie, ktoré si vyžaduje znalosti, talent, cvik a trpezlivosť. Jeden z najdôležitejších a často najťažších problémov pri výklade snov je rozpoznať, či je sen prejavom iracionálnej túžby a jej splnenia, jednoduchého strachu alebo úzkosti, alebo hlbokého pohľadu do vnútorných a vonkajších síl a udalostí.
|
Umenie vykladať sny
|
194261
|
Hlavná myšlienka Celý život je len bláznivý a rozmarný žart, a preto sa neoplatí brať ho príliš vážne.
|
Veselé panie z Windsoru
|
67019
|
Príčiny vzniku halucinácií Halucinácie patria medzi najvýznamnejšie poruchy vnímania. Príčiny ich vzniku môžu byť rôzne, napr.: silné emocionálne zaťaženie – môže viesť k vystupňovaniu vnemov, ktoré súvisia nie s vonkajšími podnetmi, ale so vnútornými aktivitami jedinca stres – telesné alebo duševné preťaženie znižuje kontrolnú funkciu mozgu senzorická deprivácia – vznikajú po úplnom vyradení podnetov alebo ich nedostatku (napr. pri letoch na dlhé vzdialenosti, vo vesmíre, pri dlhotrvajúcej izolácii napr. v tme) hypnóza a vplyv niektorých drog telesné ochorenia – napr. cukrovka duševné ochorenie – veľmi často sú aj znakom duševného ochorenia, pre schizofrenikov býva halucinácia výrazne negatívnym zážitkom spánková deprivácia
|
Halucinácia
|
111334
|
Ľudské povery Ľudia (deti od ôsmeho mesiaca) rovnako automaticky ako holuby, sú pripravení vytvárať si predstavy o príčinných spojeniach viackrát náhodne sa opakujúch situácií (i keď v skutočne ide iba o náhodu). Príkladom je existencia rôznych rituálov pred dôležitými udalosťami, používanie talizmanov, potvrdenie platnosti rôznych proroctiev, i poverčivá viera v nadprirodzené javy. Myšlienkovej chybe, ktorá vzniká neuvedomením si, že "potom" nemusí ešte znamenať "preto" , je možné predísť kladením "kacírskych" otázok a hľadania dôkazov o tom, že presvedčenie sa (ne)zakladá na pravde. Faktory utvrdenia mylného presvedčenia: opakovanie rovnakej dvojice udalostí (informácií) spoločné učenie. Mylné presvedčenie je možné prenášať z generácie na generáciu v prípade, ak rozpor medzi mylným presvedčením a skutočnosťou neznamená, že ľudia ohrozujú svoje šance prežiť. Mylný spôsob myslenia sa môže v takom prípade stať nezávislým od osobnej skúsenosti a stať sa vierou.
|
Povera
|
78779
|
chc Chcem byť sám
|
Zoznam hudobných článkov/CH
|
114487
|
Introduction Tieň je v Jungovej psychológií inferiórna časť osobnosti. Súhrn všetkých osobných a kolektívnych dispozícií, ktoré v dôsledku ich nezlučiteľnosti s vedome volenou formou života nežijeme a ktoré sa v nevedomí spájajú do relatívne autonómnej časti osobnosti s opačnými tendenciami. Tieň sa správa voči vedomiu kompenzačne, jeho pôsobenie môže byť preto práve tak dobre negatívne ako pozitívne. Ako snová postava má tieň rovnaké pohlavie ako snívajúci. Ako časť osobného nevedomia patrí tieň k ja, avšak ako archetyp odporcu (protivníka, satana) patrí ku kolektívnemu nevedomiu. Uvedomenie si tieňa patrí k počiatočnej, úvodnej práci v analýze. Prehliadanie a potláčanie tieňa, ako aj stotožňovanie ja s tieňom môže viesť k nebezpečným disociáciám. Pretože tieň leží v blízkosti sveta inštinktov, je nevyhnutné brať ho neustále do úvahy. Postava tieňa personifikuje všetko, čo subjekt neuznáva, a čo sa mu predsa len stále znovu a priamo alebo nepriamo vnucuje, teda napr. menejcenné charakterové črty a ostatné nezlučiteľné tendencie. Tieň je oná zahalená, potlačená, väčšinou menejcenná a previnilá osobnosť, ktorá svojimi najvzdialenejšími výbežkami siaha až do ríše živočíšnych predkov a zahŕňa tak celý historický aspekt nevedomia. Pokiaľ sme až doteraz boli toho názoru, že ľudský tieň je zdrojom všetkého zla, môžeme teraz už pri presnejšom skúmaní odhaliť, že nevedomý človek, totiž práve tieň, nepozostáva z tendencií hodných morálneho zvrhnutia, ale vykazuje rad dobrých kvalít, totiž normálne inštinkty, účelné reakcie, vnemy verné skutočnosti, tvorivé impulzy a iné.
|
Tieň (psychológia)
|
112817
|
Introduction Denné snenie je snenie v bdelom stave. Jeho obsahom býva to, čo stojí na vrchole hodnotovej orientácie človeka a čo nemôže dosiahnuť, ďalej to, čo má šancu získať, a napokon to, čo ho v najbližšej dobe čaká. Často v dennom snení zaujímajú miesto narušené ľudské vzťahy, zatiaľ čo rutinné záležitosti sa prakticky nevyskytujú.
|
Denné snenie
|
112683
|
Introduction Sen je zážitok obrazových, zvukových a iných zmyslových vnemov vytváraných mozgom počas spánku. Udalosti v snoch bývajú často neuskutočniteľné alebo málo pravdepodobné, a snívajúci nad nimi obvykle nemá kontrolu. Výnimkou je bdelé snívanie, v ktorom si snívajúci uvedomuje, že sníva a niekedy je schopný ovplyvňovať snovú realitu, v ktorej sa nachádza. Snívajúci môžu mať zážitok silných emócií. Desivé alebo znepokojujúce sny sa nazývajú nočné mory. Vedecká disciplína výskumu sna sa nazýva oneirológia. Vedci veria, že takmer všetci ľudia snívajú približne rovnako často; aj tí, ktorí si sny málokedy pamätajú, si na ne spomenú, keď sú prebudení počas fázy REM. Snívanie u zvierat sa líši druh od druhu. Mnohí ľudia veria, že sny majú určitý význam, a preto sa snažia svoje sny určitým spôsobom popísať a potom k nim priradiť význam. Pre pohodlnejšie určovanie významu snov vznikli špeciálne výkladové knihy nazývané snáre. V minulosti sa často verilo, že sny predpovedajú budúcnosť. Niektorí ľudia veria, že v sne hovoria so svojím Bohom. Odborná verejnosť sa stavia k významu snov ako možnosti predpovedania budúcnosti skôr chladne a odmietavo. Podľa taoizmu existuje sen v týchto formách: obyčajný sen, ktorý sa objavuje sám od seba; sen vyvolaný strachom, myslením na čosi, čo nás trápi; radostný sen.
|
Sen
|
112685
|
Sen z pohľadu psychológov Sigmund Freud tvrdil, že sen má iracionálnu povahu. Podľa Ericha Fromma má sen tak iracionálnu, ako aj racionálnu podstatu. Cieľom umenia vykladať sny je pochopiť, kedy sen prýšti z nášho lepšieho ja a kedy z našej živočíšnej podstaty. Nijaký sen sa nezaoberá materiálom, ktorý nemá zmysel. Sen má svoj zmysel. Je to váš sen, dej ste si vytvorili vy sami a sami ste si pridelili úlohu. Napriek zjavným nedôslednostiam musí mať sen nejaký význam a musí dávať nejaký zmysel. Symboly použité vo sne sú univerzálne symboly, pričom všeobecnosť sa chápe v obmedzenom zmysle, ako spoločná niektorým kultúram, nie však všetkým. Carl Gustav Jung zastával názor, že sen je prejavom vyššej múdrosti. Je dokázané, že zápach počas spánku negatívne ovplyvňuje naše sny. Naopak vôňa počas spánku ovplyvňuje naše sny pozitívne.
|
Sen
|
129315
|
Introduction Vedomé snívanie (lucidné, bdelé, jasné snívanie) je uvedomovanie si stavu snívania, ktorého výsledkom je oveľa jasnejší snový zážitok, a ktorý niekedy umožňuje ovládanie obsahu sna. Zážitok tohto druhu sa nazýva vedomý sen. Stephen LaBerge, populárny autor a experimentátor v tejto oblasti, opísal vedomé snívanie ako "snívanie, počas ktorého viete, že snívate." Ľudia zažívajúci vedomé sny ich popisujú ako úžasné, farebné a fantastické. Mnohí ich prirovnávajú k duchovnému zážitku a tvrdia, že tieto skúsenosti zmenili ich život a vnímanie sveta. Niektorí dokonca popísali vedomé sny ako hyperrealitu, ktorá sa javí "viac skutočná ako skutočnosť", v ktorej sa všetky prvky skutočnosti javili jasnejšie a výraznejšie ako v obvyklom bdelom stave. Vedomé sny sú viac zapamätateľné ako ostatné druhy snov vrátane nočných mor, čo môže byť dôvodom na to, prečo je vedomé snívanie často odporúčané ako prostriedok na zbavenie sa desivých snov.
|
Vedomé snívanie
|
210820
|
Introduction Tranz je zmenený stav vedomia, v ktorom sa subjekt z väčšej časti alebo aj úplne odpája od svojho každodenného ja, stráca vedomie o čase a mieste, a dokonca i svoju vlastnú identitu, takže ním môže prestúpiť celkom iná identita. Subjekt sa v tomto stave môže stať vysoko sugestibilným (ľahko ovládateľným), ako v hypnóze, alebo náchylným na špecifické modely správania, ako pri pôsobení voodoo. Stav tranzu môže vyvolať extázu i mystické pohrúženie, ako ich zažívajú napríklad šamani. Kategória:Psychológia Kategória:Mágia
|
Tranz
|
106694
|
Introduction Jasnovidectvo je schopnosť vidieť veci, ktoré unikajú bežnému videniu. Druhotne aj schopnosť vidieť do minulosti alebo budúcnosti. Prvé je výsledkom rozšírenej schopnosti normálneho videnia, ktorá údajne závisí od prekonania mentálnej a psychickej roztržitosti. Čím dokonalejšie sa táto roztržitosť potlačí, tým sa subjekt stáva schopnejším pozorovateľom. Na vrchole potlačenia roztržitosti sa stáva jasnovidcom. Je schopný preniknúť k pohnútkam ľudí a na základe týchto pohnútok vyrátať konečný výsledok ich snáh. Druhé je skôr výsledkom zvýšenej psychickej citlivosti identifikovať príčiny zmien v citoch.
|
Jasnovidectvo
|
515417
|
Problém Spiaca krásavica sa zúčastní experimentu, kde jej povedia tieto pravidlá: V nedeľu ju umelo uspia. Podľa hodu mincou ju buď jedenkrát alebo dvakrát zobudia, spýtajú sa otázku a dajú jej liek, po ktorom na toto zobudenie zabudne. Experimentátori si hodia férovou mincou, ktorá rozhodne, ako bude prebiehať experiment. Ak padne hlava, spiacu krásavicu zobudia iba raz v pondelok. Ak padne znak, tak ju zobudia aj v pondelok aj v utorok. Bez ohľadu na mincu, spiaca krásavica je zobudená v stredu a bez ďalšej otázky sa experiment skončí. Vždy, keď spiacej krásavici položia otázku, tak nebude vedieť, aký je vtedy deň a ani nebude vedieť získať žiadnu informáciu o tom, či už bola zobudená predtým, alebo nie. Otázka, ktorá jej vždy bude položená, znie: "Aká je miera tvojho presvedčenia, že na minci padla hlava?"
|
Problém spiacej krásavice
|
465858
|
Paušálne popisy Jasnovidec využíva všeobecne platné paušálne opisy, s ktorými sa ľudia radi stotožňujú. Takými sú skryté lichôtky a veci, ktoré radi ľudia počujú, aj keď nemusia byť pravdivé. Účinné je, keď jasnovidec hovorí klientovi to, čo chce klient počuť. Tým utvrdzuje klienta v jeho presvedčení a vzbudzuje v ňom dojem, že naozaj vie o čom hovorí.
|
Cold reading
|
106450
|
Introduction Ilúzia je skreslený vnem skutočnosti. Pri ilúzii sú senzorické podnety inak interpretované, napr. chorý človek môže vďaka horúčke hru tieňov na stene vnímať ako hrôzostrašnú postavu, unavený šofér považovať strom pri ceste za stojaceho človeka. Je to klamná predstava, prelud. V závislosti od celkového psychického, najmä citového rozpoloženia a zacielenia človeka sa môže stať, že vzniknuté predstavy úplne zatienia alebo skreslia vnem skutočného predmetu. Neraz si šum krovia zamieňame za nárek a pod. Takéto vnemy skreslené predstavami voláme ilúziami . Príčinou vzniku ilúzií je však veľmi často aj nedostatok a neúplnosť zmyslových dát (napríklad v tme) alebo aj to, že sú to podnety neobvyklého tvaru.
|
Ilúzia
|
199347
|
Introduction Paradoxný spánok (iné názvy: REM, spánok REM, REM-spánok, rýchle očné pohyby, aktívny spánok, desynchronizovaný spánok, rombencefalický spánok , REM je angl. skratka spojenia rapid eye movement ) označuje fázu najhlbšieho spánku, pri ktorom dochádza k sneniu. K sneniu avšak môže dochádzať aj v NREM fázach spánku, avšak sny sú opisované ako fádne a nejasné. Sny konajúce sa v REM fáze spánku sú živé a bizarné. Ak sa dívame na časový profil prirodzeného spánku z hľadiska trvania a striedania fázy NREM-spánku a REM spánku, na zvislej osi je mozgová aktivita v Hz, na horizontálnej osi vyobrazený čas trvania spánku. Jeden cyklus REM a NREM spánku trvá 90 minút, avšak aktivita REM spánku je tesne pod úrovňou bdenia, čím sa môžeme domnievať, že REM spánok je spánok plytký. Nie je to tak. Je to ten najhlbší spánok, avšak aktivita mozgu práve v tejto fáze stúpa na hodnoty pripomínajúce bdenie, zobrazujú sa naň vlny podobné beta-vlnám, ktoré sú charakteristické pre zobudeného človeka. REM spánok tvorí 15-20% z celkového trvania spánku, aktivita mozgu je v ňom o 30-40% vyššia ako vo fáze bdenia. Sú preň charakteristické alfa, theta a pílovité vlny s vysokými frekvenciami pripomínajúcimi bdelú aktivitu mozgu. Avšak mozog je v tejto fáze "odpojený" od tela ako ochranný mechanizmus pred realizáciou snových pohybov. Dochádza teda k úplnému vymiznutiu svalového tonusu okrem okohybných a autonómnych (aj dýchacích) svalov. Srdcová aktivita a frekvencia dýchania sú zvýšené, dýchanie je rýchle a plytké. Dochádza k transformácii primárnej pamäti na pamäť sekundárnu - slabé spomienkové asociácie sa menia na silné spomienky. Dochádza tu k výraznej prestavbe a regenerácii CNS . Nástup paradoxného spánku riadi štruktúra locus caeruleus v dorzálnej časti hornej polovici mosta. Paradoxný spánok sa vyskytuje len u stavovcov. Najvýraznejšie je zastúpený u cicavcov - viac u mäsožravcov než u bylinožravcov. Z hľadiska ontogenézy sa pozoruje opačná súvislosť - paradoxný spánok trvá 2-krát dlhšie u novorodencov a mláďat než u dospelých jedincov. Následky deprivácie REM spánku sú úzkosť, neistota a agresivita. Alkohol ako sedatívum vyvoláva nedosiahnutie REM fázy spánku, z dlhodobého hľadiska sa vytráca aj hlboká fáza NREM spánku (fáza III a IV).
|
Paradoxný spánok
|
129316
|
Vedecký výskum Mnohé univerzity vedú výskum techník a účinkov vedomého snívania. Výskumu sa venujú aj nezávislé agentúry ako LaBergov The Lucidity Institute. Napríklad Jungiánska psychológia považuje nevedomé (alebo čiastočne vedomé) snívanie ako cestu k sebapochopeniu. V súčasnosti nie sú známe prípady, v ktorých by vedomé snívanie spôsobilo duševnú alebo telesnú ujmu. Napriek tomu by bolo veľmi obťažné určiť, či by nejaká forma vedomého snívania mohla zabrániť úžitku z bežného snívania. Prvou knihou o vedomých snoch, ktorá poukázala na ich jedinečnosť a vedecký potenciál, bola štúdia Lucid Dreams od Celie Green z roku 1968. Štúdia zahŕňa predchádzajúcu literatúru, ale prináša aj vlastné poznatky autorky. Celia Green analyzovala hlavné črty vedomých snov, z ktorých vyvodila, že to boli zážitky celkom odlišné od bežných snov. Predvídala, že by mali byť spojené s REM spánkom. Celia Green tiež ako prvá spojila vedomé sny s fenoménom falošného prebúdzania. Prvá vedecká podpora vedomého snívania prišla v neskorých 1970-tych rokoch vďaka úsiliu britského parapsychológa Keitha Hearnea a od dobrovoľníka Alana Worsleyho, ktorý používal signály pohybu očí na polysomnografe ako znamenie začiatku bdelosti. Filozof Norman Malcolm napísal v roku 1959 text Dreaming , v ktorom vyvracal možnosť overenia pravosti záznamu snov týmto spôsobom, ale tento pokus ukázal, že počas vedomého snívania je možné spomenúť si a vykonať činy dohodnuté počas bdelého života. Podobné pokusy zopakoval Stephen LaBerge na Stanfordovej univerzite vo svojej dizertačnej práci o niekoľko rokov neskôr. Zaujímavé je, že LaBerge v tom čase nevedel o pokusoch Hearnea a Worsleya, pravdepodobne kvôli slabej publicite Hearneovej práce. Počas 1980-tych rokov sa objavilo viacero vedeckých dôkazov potvrdzujúcich existenciu vedomého snívania. Snívajúci boli schopní demonštrovať výskumníkom, že boli vedome prítomní počas spánku (obvykle použitím signálu pohybu očí). Navyše sa podarilo vyvinúť techniky na zvýšenie pravdepodobnosti zachovania tohto stavu vedomia. Je tu jedna nevyriešená otázka o neurofyziologickej povahe vedomého snívania, ktorá je dôvodom na pochybnosti, a to kvôli elektrickej aktivite vo frontálnom kortexe, ktorý je obvykle počas normálneho spánku utlmený. Správanie frontálneho kortexu nebolo doteraz v súvislosti s vedomým snívaním dôkladne preskúmané.
|
Vedomé snívanie
|
565752
|
Druhy porúch spánku Existuje viac ako tridsať porúch spánku, aj keď najbežnejšie sa vyskytuje len šesť z nich. Priebeh spánku môžu ovplyvňovať buď priamo alebo nepriamo. Najbežnejšie poruchy sú: Spánkové apnoe - osoba počas spánku prestane niekedy prestane na krátku chvíľu dýchať, alebo dýcha povrchne. Enuréza - keď sa človek v posteli počas spánku pomočí. Trápi väčšinou deti a často je dedičná. Insomnia - nedostatočný, nepokojný, nekvalitný spánok, ktorý neposkytuje oddych, je najčastejšou poruchou spánku Syndróm nepokojných nôh - ak človek trpí touto poruchou, chce alebo potrebuje pohybovať nohami, aby zastavil nepríjemné pocity. Spánková paralýza - kvôli tejto chorobe sa človek zobudí uprostred fázy REM, kedy mozog je aktívny, ale telo nie. Táto porucha znemožňuje človeku pohybovať celým telom, okrem očí, a spôsobuje halucinácie zo strachu. Nočné mory - človek trpiaci touto poruchou sa vystrašene a náhle prebudí zo spánku. Námesačníctvo - ľudia počas spánku kráčajú alebo vykonávajú iné činnosti. Narkolepsia - keď je osoba počas celého dňa veľmi unavená, aj keď noc predtým dostatočne dlho spala. Človek môže hocikedy zrazu nedobrovoľne zaspať. Iné parasomnie Denná ospalosť Je najbežnejšia forma hypersomnie. Táto porucha je charakterizovaná skoro neustálymi pocitmi driemot, únavy, vidín alebo ospalosti, a pacient sa sťažuje na to, že nikdy nie je skutočne bdelý, alebo že je tomu tak len veľmi zriedka. Cez deň síce dlho spí, no po prebudení je ešte ospalejší, v niektorých prípadoch viac než pred spánkom; spánok mu neprináša oddych. V noci spí dlho, budí sa neskoro a s ťažkosťami. Pacienti majú pocit, že fungujú „na radar“; pomaly myslia a hovoria. Niekedy sa nevhodne správajú. Tiež môžu trpieť bolesťami hlavy alebo návalmi tepla. Bohužiaľ, ide o chorobu, ktorá ak sa nezistí včas, môže spôsobiť vážne škody v spoločenskom a rodinnom živote, keďže sa zhoršuje spolunažívanie s pacientom. Rovnako škodí aj školskému a pracovnému pokroku, pretože človek nezachytáva informácie tak, ako zdravá osoba. Iné poruchy spánku Idiopatická hypersomnia - jedná sa o zmenu cyklu, počas ktorého pacient okrem spánku v noci spí 1 až 4 hodiny cez deň. Nadmerná spavosť - je menej častá ako predchádzajúca. Vyznačuje sa etapami spánku, ktoré trvajú 18 až 20 hodín počas 3 až 10 dní, počas ktorých pacient nevstane ani aby sa najedol. Idiopatická nespavosť - táto forma nespavosti je dosť zriedkavá; môže sa prejaviť už po narodení. Je spôsobená neurologickou poruchou riadiaceho systému cyklu spánku a bdenia (hyperaktivita časti nervovej sústavy, ktorá má na svedomí prebúdzanie, hypoaktivita časti nervovej sústavy, ktorá reguluje spánok). Pásmová choroba - (angl. jet lag ): adaptívna porucha spánku spôsobená dlhým cestovaním v časových pásmach odlišných od pôvodnej geografickej polohy človeka. Spánkový bruxizmus - škrípanie zubami počas spánku vplyvom stresu, čo zuby výrazne poškodzuje. Somnilokvia - rozprávanie zo sna. Ronchopatia - chrápanie. Fatálna familiárna insomnia - závažné dedičné neurodegeneratívne ochorenie. Syndróm explodujúcej hlavy - pri zaspávaní je počuť hlučný zvuk. Pacienti zvyčajne navštívia lekára z troch hlavných dôvodov: Chronická neschopnosť v noci dostatočne spať. Chronická únava. Abnormálne prejavy správania počas spánku. Pri hodnotení a následnej diagnóze je dôležité riadiť sa dôkladným záznamom o pacientovej chorobe. Odhad pacienta a jeho spolubývajúcich je nevyhnutný je pre diagnózu.
|
Poruchy spánku
|
98156
|
Poruchy spánku nespavosť (insomnia) spavosť (hypersomnia) narkolepsia somnambulizmus bruxizmus
|
Spánok
|
291565
|
Introduction Nespavosť , odborne insomnia (z - nespavosť, porucha nočného spánku) je stav, pri ktorom človek zle zaspáva, často sa budí a má plytký spánok. Príčin nespavosti je veľmi veľa; od nezávažných (napríklad zmena prostredia, vyčerpanie) až po závažné systémové choroby ako je napríklad chronické zlyhanie srdca alebo pľúc, chronická bolesť a podobne. Opakom nespavosti je hypersomnia, nadmerná spavosť.
|
Nespavosť
|
43351
|
Všeobecné chápanie paranoje Vo všeobecnom povedomí je paranoja spojovaná skôr s: pocitom, že človek disponuje zvláštnymi silami a plní dôležitú úlohu presvedčenie o prenasledovaní mimozemšťanmi, tajnými službami, alebo démonmi konšpiračnými teóriami a predstavou, že svet je riadený temnými silami v pozadí pocitom ovladánia mozgu z vonkajšku pocitom, že je človek postavou v práve prečítanom románe Kategória:Psychológia
|
Paranoja
|
157318
|
Vplyv na zdravie Svetelné znečistenie je nový prvok zasahujúci do života ľudí. Tisíce rokov bola v noci tma. Spánok je veľmi ovplyvňovaný hormónom melatonínom, ktorý sa vylučuje iba v tme. Už osvetlenie 1 lux spôsobuje viditeľné zníženie jeho hladiny. Aj to spôsobuje problémy so spánkom v modernej dobe. Navyše melatonín je antioxidant, teda zníženie jeho hladiny znamená nárast množstva kyslíkových radikálov. Kyslíkové radikály o. i. narušujú bunky, jadrá buniek a tým prispievajú ku vzniku rakoviny, arterosklerózy, a ďalších chorôb. Aj preto sa svetelné znečistenie dáva do súvislosti s čoraz väčším výskytom civilizačných chorôb.
|
Svetelné znečistenie
|
67017
|
Introduction Súbor:The Temptation of Saint Anthony (Grünewald) detail.jpg|thumb|Pokušenie sv. Antona, detail, oltár v Insenheime, Mathias Grünewald, 1515, zobrazenie je možno ovplyvnené opisom halucinácií, spôsobených kyjaničkou purpurovou Halucinácia (iné názvy: vidina, mam, prelud ; čiastočné synonymá: fantazma, videnie ) je klam vnímania, pri ktorom pociťujeme realitu, aj keď chýba vonkajšia podnetová energia . Tento vnem vzniká bez súčasného vonkajšieho podnetu a má pritom pre jedinca charakter skutočnosti. Pri pravej halucinácii je vnem taký presvedčivý, že spochybňovanie reálnosti prežitku považuje osoba, ktorá halucináciu vníma, za manéver. Svoju vlastnú pochybnosť vyjadruje, len ak si vnemom nie je celkom istá. Pri pseudohalucinácii (nepravej halucinácii) dokáže rozlíšiť klamné vnemy od reality. O halucináciách jestvuje mnoho teórií. Jedna predpokladá, že sú to iba aktivované predstavy. O tom, ako sa predstavy aktivujú a deformujú, ako získajú reálny charakter, existujú len hypotézy. Aj otázka reálnosti má svoje problémy, z čoho vidieť, že stvárnenie halucinácie nezávisí len od zmyslového orgánu, ale od mnohých osobnostných zvláštností jedinca.
|
Halucinácia
|
465857
|
Vhodne kladené otázky Jasnovidec má vopred pripravené frázy, ktorými nenápadne z klienta dostáva informácie o jeho stave. Klient si neuvedomuje, že informácie, ktoré mu vykladač hovorí, sú len prerozprávané odpovede, ktoré mu sám povedal.
|
Cold reading
|
129318
|
Populárna kultúra Aj keď vedomé snívanie nie je príliš známe medzi verejnosťou, v populárnej kultúre je veľa odkazov naň. Príkladom je nezávislý film Richarda Linklatera Waking Life (v češtine pod titulom Sním či bdím?), v ktorom je vedomé snívanie hlavnou témou.. Taktiež sa čiastočne touto témou zaoberá filmová snímka od Christophera Nolana, Inception (Počiatok) v hlavnej úlohe s Leonardom DiCapriom, či film Lucid Dream od kórejského režiséra menom Kim Joon-Sung.
|
Vedomé snívanie
|
434430
|
Introduction Prebudenie ( prebúdzanie, budenie ) alebo zobudenie ( zobúdzanie ) môže byť: prebratie (sa) zo spánku či z mdlôb, pozri budenie (spánok) prenesene: vzbudenie, vyvolanie; vzniknutie Prebudenie (prebúdzanie, budenie) môže byť aj vymanenie (sa) z daného duševného stavu Prebudenie môže byť aj: v budhizme: bódhi, pozri bódhi (prebudenie) slovenský film z roku 1989, pozri Prebudenie (slovenský film) film USA z roku 2007, pozri Prebudenie (film USA) Prebúdzanie môže byť aj kanadský telev. film z roku 1996, iný názov: Láska v utajení, pozri Prebúdzanie (film) Zobudenie (zobúdzanie) môže byť prenesene aj vytrhnutie (sa) z pasivity Budenie môže byť aj: vo fyzike: excitácia (zvýšenie energie) vytváranie magnetického poľa pri elektrických strojoch a prístrojoch, pozri budenie (magnetický tok) uvádzanie kmitania schopnej sústavy do kmitavého stavu, pozri budenie kmitov v oznamovacej technike: privádzanie vstupného signálu do zosilovacieho stupňa, pozri budenie (oznamovacia technika) v psychológii: istý hypotetický termín týkajúci sa pudov a mozgu, po anglicky arousal, pozri budenie (psychológia)
|
Prebudenie
|
598435
|
Birmingham City Football Club je anglický futbalová klub sídliaci v meste Birmingham. Založený bol v roku 1875 pod názvom Small Heath Alliance. V roku 1988 bol premenovaný na Small Heath a v 1905 na Birmingham. Súčasný názov má tím od roku 1943. Najväčší úspech tímu je víťazstvo v Ligovom pohári v roku 1963, keď vo finále porazili Aston Villu 3-1. Najväčšími rivalmi Birminghamu je mestský klub Aston Villa. Prezývka mužstva je Blues, podla farby dresov. Domáce zápasy hrajú od roku 1906 na St Andrew's Stadium s kapacitou 30 009 divákov.
|
Birmingham City FC
|
233354
|
Manchester City FC 24.8.2011 podpísal kontrakt s klubom Manchester City FC. Prestupová cena sa vyšplhala na 25 miliónov britských libier.
|
Samir Nasri
|
264119
|
Podľa klubu Klub Víťazstvá Manchester United 30 Arsenal 25 Liverpool 16 Chelsea 14 Aston Villa 8 Tottenham Hotspur 7 Leeds United 6 Newcastle United 6 Southampton 6 Blackburn Rovers 5 Everton 5 Bolton Wanderers 3 West Ham United 3 Charlton Athletic 2 Coventry City 2 Fulham 2 Leicester City 2 Manchester City 2 West Bromwich Albion 2 West Ham United 3 Birmingham City 1 Crystal Palace 1 Derby County 1 Hull City 1 Ipswich Town 1 Middlesbrough 1 Portsmouth 1 Queens Park Rangers 1 Sheffield Wednesday 1 Sunderland 1 Wimbledon 1 Kategória:FA Premier League Kategória:Hráči FA Premier League
|
Hráč mesiaca FA Premier League
|
Subsets and Splits
No community queries yet
The top public SQL queries from the community will appear here once available.